VÝVOJ

VÝVOJ
Rastieme do krásy, vyvíjame sa k spokojnosti oteckovej a starých rodičov. Mama na nás kašle.
Andrej už nenosí pod nohavice pančušky, ale spodky, takzvané „ceple gače“, alebo skrátene, Cégéčky. Sofia má na vystúpenia pekné šaty, a k nim legínky a topánočky „balerínky“. V škôlke nosí na prezliekanie tepláky. Dominika vraj nechce tepláky, iba legíny. Zrejme tepláky pre ňu znamenajú niečo neženské, málo pôvabné. Ej, veru, parádnica je to, naša mažoretka!
Papajú priam ideálne. Je radosť ich živiť. Pravda, sladkosti musím ukrývať, lebo by boli schopné sa živiť iba nimi. No a potom trpia zúbky. Dnes idú obe k zubárke, možno bude aj rev! Okrem toho Sofinka má problémy s kakaním, zapeká ju, lebo všetko sa na ňu „lepí“. Je dobrá guľka. Na kakanie berie kvapky.
Na klavíri a gitare hrajú čoraz lepšie. Sofia pochopila fintu, že udrieť oboma rukami súčasne, ale pravá stojí a ľavá ide ďalej, potom ľavá stojí a pravá ide. Učila som ju to všelijako: „stáť“ a „ísť“, alebo „stoj“ a „choď“. Keď to pochopila, bolože to heuréka! Ten pocit šťastia na oboch stranách ťažko popísať!
Andrej si sám od seba zabrnká na gitare: hneď ráno, potom, keď príde zo školy, ba aj pred spaním. Palec sa mu „gitaristicky“ vytáča smerom von. Teorku sa nerád učí, občas ho ňou ale mučím.
Nuž veru, zlaté sú tie naše dietky. A čoraz lepšie plávu. So zimnými športami to neviem ako bude, taľuldo sa bojí kúpiť im korčule na ľad, aby sa nedobili. Radšej by začal lyžami. Len nevedno, kedy. Zatiaľ nám na tých pár vločiek, čo u nás napadnú, postačia sánky.
Duševný vývoj ide ruka v ruke s telesným. Hej, ibaže oveľa ľahšie si zapamätajú pikantný vtip ako nejaké učivo.
Musím končiť, lebo Sofinka pribehla, vraj som pri PC už veľmi, veľmi dlho. Ja jej na to: „Počítač je môj, ja som si ho kúpila“. Ona na to: „No a čo, dedko je tu šéf. Tak nemudruj, a daj mi ho!“ No povedzte, kde je tu logika? Žeby takzvaná „ženská“?