MINIŠTRANT
To musí byť robota mojej mamičky. Tam zhora. Lebo sme ho k tomu neviedli, ani sme veľmi nechceli, aby chodil. Nahovorili ho dvaja spolužiaci. V obavách, aby neprechladol, som mu kúpila teplý sveter a prešívanú vestu. Nabudúce už vestu nechce, lebo že vyzeral s bielou košieľkou zviazanou v páse tlstý.
Predtým nie veľmi chcel chodiť do kostola. Ešte pred takým polrokom. Vyhlasoval, že je tam nuda. Teraz ich na náboženstve učia, čo sa tam deje, aj podstupujú prípravu na prvé sväté prijímanie. Spočiatku to bral ako nutnosť. Vraj prvé sv. prijímanie znamená, že ho pekne vyobliekajú, a on dostane „hodinky zadarmo.“
Teraz je rozumnejší. Ba keď príde po miništrovaní domov, tvári sa priam preduchovnelo, nechce jesť ani piť.
Pýtam sa ho, či nechce niekedy na detskej svätej omši čítať alebo nosiť obetné dary. Vraj nie, on chce iba miništrovať, a pri miništrovaní obsluhovať.
Pečiatková súťaž: prvoprijímajúce deti majú malé zápisníčky, do ktorých im katechétka po každej svätej omši dá pečiatku. Pán dekan, beťár, neprezradil, koľko pečiatok je potrebných k tomu, aby bolo dieťa pripustené k prvému svätému prijímaniu. Z toho dôvodu sa deti zúčastňujú vo veľkom počte, aj Rómovia. Poniektorí prídu v sprievode vychovávateliek z Detského domova, iní s rodičmi. Medzi ľudom panuje podozrenie, že po prvom svätom prijímaní Rómovia prestanú chodiť. Ale veru aj „bieli.“ Pán dekan vystríhal pred chovaním niektorých rodičov, ktorí v prvom, druhom a treťom ročníku dajú dieťa na náboženstvo, a vo štvrtáku ho prehlásia na etiku!
Dúfajme, že Ajovi jeho zbožnosť vydrží. Pravda, budeme ho viesť aj k osobnostnému vývoju: aby bol prajnejší voči sestričke, dokázal v prvom rade plniť svoje školské povinnosti, až potom sa zabávať, obmedzil PC a TV, viac čítal, pravidelne sa modlil. Je to ťažká práca. Ako som spomínala, „roboty ako na kostole!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára