Letná nedeľa

Nedeľa

Lenivé letné poludnie.

Výdatný obed od kuchára.

Už na spánok sa chystá telo.

Je oddych synonymom leta?

Ten obed schválila by teta,

(Bývala veľmi kritická).

Na stole púpav kytička.

Hoc matka šéfkuchára,

on nemá po mne nadanie.

Ja popri ňom som maličká.

V duši mi nedeľný zvon znie.

Lupene

Odlupujú sa moje verše,

Lupene ruže padajú.

Verš vonia ako ruža. A či nie?

Báseň je letné mámenie.

Lupene na stôl padajú.

povädnú, keď splnili si úlohu:

potešiť bytosť úbohú.

xxx

Je dobré jedlo viac než báseň,

Má dobrá báseň živiny?

Zaiste. Veď báseň zdarná

je iste životodarná.

Tak ako jedlo telo nasycuje

Živiny dodá vo dne, v noci,

Tak poézia dušu oživuje

A zanechá v nás dobrý pocit.

Nostalgická opakovačka Vianoc

Prichádzajú zas
so svojou nostalgiou.
Neomrzia nás?

x

Pre vnukov dary.
Kúsok šťastia, mladosti.
Najkrajšie sviatky.

x

Holomráz vonku.
Hoci nenasnežilo,
ty stále dúfaš.

x

Ľudia dúfajú
na pozadí katastrof.
Oheň berie dom
a blázon život.

Ale ľudia dúfajú,
že ich sviatky zahrejú.

x

Ježiško, láska.
Buďme k sebe milučkí.
Za oknom svietia
čarovným svetlom
vyčačkané jedličky.

Dilema

Ísť na koncert, a či neísť?
Bratislava milená!
Oštara s tým spojená -
cestovanie, námaha,
s paličkou sa potkýnať.
Ale to nič, ak chceš, dievča,
v kruhu slávnych úspech žať.

Zároveň ma inšpiruje
pripomienka zašlých zdarov.
Priaznivo ma nabudzuje,
spomienky tu žijú zas.
mladosť ešte neodchádza,
dovtedy si býva v nás,
pokým jej to doprajeme.
Pokým stotožniť sa chceme
 s pukmi ružolícej slávy,
pokým básnenie nás baví,
pokým chceme dobre vyzerať.

Predsa - malá záhada v tom tkvie,
prečo dostáva sa pocty mne,
takej malej, bezvýznamnej,
ušliapnutej babičke?

Prídem na to, moje zlato.
Úspech patrí Aničke!

Má ju tam, či nemá ju tam?

V mojom veku sa to stáva. Niektorí stretnú toho doktora na A skôr, iní neskôr. Akože sa len volá? Aha, Alzheimer.
Najbližšia rodina sa mi snaží nahovoriť, že blbnem. SILNO im protirečím.
Hoci čoraz častejšie zisťujem, že možno majú tak trochu pravdu.
Nejdem uvádzať príklady. Je to trápne. Neviem, kde som pred chvíľou položila hrnček, kde mám ponožky, nohavice, kabelku. Našťastie, o vnúčatá sa príkladne stará ich otecko. Aj dedko pomáha. No a Sofinka je čoraz samostatnejšia. Do školy aj hudobnej školy zájde sama.

Žeby to bolo ako v jednej pravdivej rečňovanke, uverejnenej kedysi v Roháči (alebo Volovinách? - už nepamätám). Znela asi takto:

"A tá naša babulienka,
to vám bolo číslo!
Detičky nám vychovala
- a potom to rýchle prišlo!

Ale hop! Neponáhľaj sa tak, zubatá! Ešte mám najmladšieho syna oženiť!

A znova škola

Začiatok školského roka. Menej hektický ako kedysi, Jurko má deti pevne pod palcom, dozerá na ich úlohy, kupuje školské pomôcky, podporuje ich v športe - Andrej futbal, Sofia plávanie, moja bude hudba - teória a klavír (gitara nie, na tej neviem, hlavné, že Ajka to baví a chytá sa sám.

Chutný výrok:ˇ

Niečo som Sofinke vysvetľovala okolo varenia, lebo sama chcela. Nebola veľmi trpezlivá. Spočiatku  robila, potom zahlásila. "No, babka, ty to už dokonči za mňa!"

Andrej je nútený lepšie si organizovať čas- Aj tatík mu vraví, najprv škola, potom futbal. Nuž, uvidíme, čo naznačia prvé známky. Naše deti nie sú prieberčivé, berú od jedna po päť. Hlavné, že majú zlatú povahu, chutí im jesť a majú radosť zo života!

Ponáška na Kiplinga

Ponáška na Kiplinga

Uniká život nenápadne.

Pomedzi prsty ti uniká.

Keď tráviš chvíle v radosti či slasti,

Či v žiaľ keď halí jeho tunika,

Keď úspech, radosť opája,

Keď máte radosť z neho obaja,

Ba tretie, maličké, sa tlačí na svet,

Máš síl sa oňho postarať,

Ba modré z neba chceš mu dať,

Vtedy je život hoja-hejsa

A srdce v hrudi búši, plesá,

Hotové na hrdinský čin.

Ale keď nedarí sa, cítiš pachuť bytia,

Častokrát skoncovať ho chceš.

Nezdary, ohrdnutá láska, bôle

Nedajú radosť, a to srdce choré

Najradšej zaliezlo by do myšacej diery.

Vtedy ti nie je do spevu,

Po jednom trháš kúsky odevu

Toho istého, čo kedysi ťa krášlil.

Neužijú ho tí, čo by ho snáď našli,

Ten zdrap je nanič, preč s ním hneď.

Lež na tvoj žiaľ mám, priateľ, odpoveď.

Žiaľom sa umárať ti nepomôže,

Aj keby si sa zvliekol z kože,

Aj keby stotisíc si právnikovi zaplatil.

Nájsť toho, čo ti šťastie zahatil?

Zabiť ho, svraba, podliaka?

Či to je pomsta voľaká?

Zlo nezabiješ – sebe neuľavíš.

Ale keď postavíš sa do tej páľavy,

Tvárou v tvár tej ničivej zlosti,

A ponúkneš svoje srdce, ruky, telo

Na pomoc tým, čo žijú v neprávosti,

Keď ponúkneš im seba časť

Na zahojenie ich trápenia,

Vtedy aj tvoje bôle v slasť sa premenia,

Vtedy si nežil darmo, priateľ môj,

Blížnemu daroval si život svoj,

Uľahčil inému, seba obdaroval

Pocitom slastným, takým akurát.

Keď druhý zistil, kto je KAMARÁT.

Koniec školy

Máme prvého júla. Vonku horúčava, páľava, na duši pokoj, v srdci mier.
Vysvedčenia mohli byť o trolinku lepšie. Ale na druhej strane ma teší, že bývajú aj horšie. Andrejkovi sa púšťa krv z nosa. Dúfam, že to nie je spojené so stresmi.

Niekde dávajú pochvalu za dobré správanie. Vravím Sofii:
"Ty si nedostala?"
Odpoveď:
"Keď ja nie som podľa nich veľmi vzorná."
Nevadí, pre mňa je to moja zlatá, ba dovolím si tvrdiť, že prevažne aj poslušná vnučka.

Andrejkovi sa púšťa krv z nosa. Dúfam, že to nie je spojené s koncoročnými stresmi v škole. dosiahol dobré výsledky, hlavne v gitare, vo futbale, škola je na treťom mieste. Dávam si záväzok, že na budúci školský rok sa mu viac povenujem.

Nuž, myslím si, že prázdniny si všetci zaslúžime. Nech žije Čierne more! A tri výskajúce bábiky v ňom!