Úsmevy všedných dní

- Už zase si sa namazala! - zavrčí manžel a pokrúti nosom.
Rozumej: namazala som si kĺby Cannabis krémom.

x

Hádajte, ako vyzerala dlážka pod Dominikinou "ruskou" postieľkou, keď sme posteľ poskladali? - No predsa husto posiata hračkami.

x

Sofia najradšej vyhráva na klavíri v horúcom lete vianočné pesničky.

x

Zaujímavé, vlastne pochopiteľné, že keď bola chorá a mali sme návštevu, nechcela hrať. Keď návšteva odišla, nesmelo skúšala. Nešlo jej to. Teraz je zdravá a "mastí" staré i nové skladbičky ostošesť.

x

Ešte jeden postreh, pre mňa sebakritika: uvedomila som si, že sa netreba s deťmi príliš vychvaľovať, lebo iné detičky môžu mať iný druh nadania, napr. pekne kreslia, alebo výborne robia stojky.

x

Dominika nám bude chýbať. Jej nezbedný úsmev, bystré pohyby, láska k bábkovému divadlu, ktoré som s ňou rada hrávala, lebo hitom tejto sezóny bola Červená karkulka, a tá rozprávka je krátka. No a papkáčik nevídaný! To dieťa keď si sadne k chlebíku alebo polievočke alebo rezňu, nevstane, kým to celé systematicky nespapá!

x

Sofia pri fazuľovej polievke, keď sa Dominika chválila, že má väčšie fazule, čiže ako to nazývajú, "bomby":
"Aj z malej bomby veľký výbuch býva!"

x

Andrejko dojemne vykladá pred návštevou:
"Teším sa do školy! Po prvé preto, lebo stretnem kamarátov. Po druhé preto, lebo sa už doma nudím. A po tretie pre toto - dramatická pauza - a vytiahne nový peračník. Ten mi kúpila MAMA!"

x

Ináč mama bola natoľko neinformovaná, že Sofinke priniesla školskú aktovku, hoci ju bude potrebovať až na budúci školský rok.

x

Tohto roku bude Sofinka chodiť do škôlky, na klavír a na plávanie. Andrej dostal "mokré vysvedčenie", že "plávam kraula". (asi tri tempá).
Na Dominikinom "mokrom" vysvedčení sa skvejú slová: "Viem splývať a púšťať bublinku."

Augustové ráno 3

Augustové ráno 3
Na 11,00 som objednaná na melír. Na 99% to nestihnem. Nuž ale hlavné je, že smiem, dovolila kožná. Dôverujem jej, lebo Sofinku vyliečila.
No nič, skrášliť sa pôjdem zajtra alebo na budúci týždeň.
Dedo sa dnes chystá so sebou na kontrolu do Popradu, Jurko so Sofinkou na kontrolu k detskej.
Dnes teda pomáham s pestovaním detí. Rada. Popritom čítam knihu o Andym Warholovi, je super napísaná, z pohľadu jeho priateľky Ultra Violet – ááách, 60-te roky v New Yorských umeleckých kruhoch, pop art, desní sfetovaní ľudkovia, udávajúci módne trendy, a na pozadí všetkého čudáčik a homoško z Medzilaboriec.
Denníček môj, blogíček, nechávam ťa, lebo ma čakajú babičkovské povinnosti. Dnešná filozofia: „Máš to dobré, len si neškrab!“ – vzťahuje sa na pokožku aj na život.

Augustové ráno 2

Na chvíľočku si sadám k počítaču, kamošovi pre informácie verejné aj chvíle dôverné. Dôverné ako dôverné. Väčšinu z toho, čo napíšem, hodím do blogu. „I want the world to know“.
Detičky sa predvčerom kúpali vo vani a včera „plávali“ v piesku. Sofia po večeri, pozostávajúcej z jedného párku a jednej žemle vyhlásila, že je hladná na fazuľovú polievku. Dominika: „A ja chcem čoka!“ (Cereálne guľôčky chocapic zaliate teplým mliekom. Môže byť aj slovenská náhrada, tzv. „čongo“. Decká to milujú. Je radosť taký manšaft kŕmiť. A vôbec. Sú prekrásne. Cez deň ich strážim – včera bol na pieskovisku dedo, ja som ostala so Sofinkou doma, vraj nech nechodí toľko na slnko, keď ešte doberá antibiotiká. V duchu som sa vytešovala, že si niečo pozriem v telke, ale horkýže! Sofinka chcela hrať „monopoly.“ Pritom si ma kupovala frázičkami ako „Mám ťa rada, babka!“ (pritúlenie). A „nechcem, aby si zomrela!“ - úsmev (neviem, kam na to chodí s tou smrťou – je pravda, že prababka zomrela, ale ja sa ešte nechystám). Ibaže by si o mne v kuloároch šepkali. Vedia niečo, čo neviem ja?)
Dedo bol včera ráno psychicky zdeptaný po návšteve očnej. Jeho choroba sa vraj nedá operovať, hrozí mu postupná degenerácia sietnice až oslepnutie. Nuž kto by bol nadšený. Proces možno spomaliť kvapkami.
Tak je to s nami. Jedni rastú a sa vyvíjajú, druhí chradnú a upadajú.
Poďme na veselšiu tému: chudnem, bruško sa pomaly ale isto spľaskáva, pravda, život je bez piva fádnejší, ani do pizzerie s kamoškami nechodím, nebavil by ma pohľad na veselo si popíjajúcich ľudkov, a ja pri čaji – môžu si myslieť, čo chcú, že som namyslená, skúpa, resp. „odľud“, je mi to jedno. Mám rodinu. A veľké záväzky.
Nebolo to veľmi veselé? Tak poďme na vtipy!
Tri sa mi v poslednej dobe zapáčili. Možno poznáte, ale aj tak. Just in case.
No.1
- Viete, prečo urobila blondínka dieru do dáždnika?
- Aby videla, či prší.
No. 2
- Pani Nováková, pomohla manželovi moja terapia? – pýta sa psychiater.
- Áno. Cíti sa ako rybička.
- Naozaj? To rád počujem!
- Nuž, ako by som to... Prestal rozprávať a spať chodí do akvária ...“
No.3
Do obchodu príde informatik a pýta predavača:
- Prosím si prostriedky na čistenie portov vstupu a výstupu,
- Čo?
- Uf, zubnú pastu a toaletný papier,

Augustové ráno

Spia ako bábiky.
Syn odišiel do práce.
Vošla som do zabudnutých, kedysi obľúbených džínsov.
Skoré ráno neskorého leta.
Tušenie krásna
v povinnosti prepletenej s radosťou.

Deťúrence

sú prekrásne, len sa nesmiem veľmi chváliť. Ako toť so Sofinkou-plavkyňou. Prudko sa v bazéne nachladila. A dnes ráno už kýcha aj Andrejko.
Dominička zatiaľ OK. Rada chodí do "ukrytej plavárne" (krytej) a snaží sa. Odvážne poskakuje vo vodičke a kopíruje to, čo robia ostatné deti. Celkove je pohybove veľmi zdatná, vie bystro utekať a po ceste sa šikovne vyhnúť prekážkam. Susedka mi vravela: "Tá malá beží ako strela!" Tá pani vie, čo hovorí, vychovala dcéru-telocvikárku, aj sama bývala rýchla a výkonná. (Aha, už sa zas chválim. Brzdím.)

Nuž ale treba povedať, že z Andrejka rastie fešák. Trénuje futbal na lúke pred činžiakom oproti cez ulicu, bývajú tam tri deti, z toho jeden siedmak, ten Aja dobre popreháňa. Dievčatko je Ajova rovesníčka, tiež bystrá, korčuľujú spolu na kolieskových. Keď sa zíde viacero detí, hrajú "kohúta", volejbal, či na "bežeckú dráhu" - štyri deti si ľahnú na trávu, piate po nich beží (!) Susedka má na návšteve vnúčika z Anglicka, s tým je tiež kopec zábavy. Takto vcelku pokojne nám plynú prázdniny. Bohužiaľ sa pomaly, ale isto končia.
Sofinka práve vygrcala na gauč živočíšne uhlie. Našťastie tam bola prestretá deka. Práčka má pračku. Takže takto veselo sa nám míňajú prázdniny.

Nové veselé

Nové veselé, aj trápne zážitky

- Prvý narodeninový gratulant bol GOOGLE. Vďaka!
- Tatra banka sa pripojila gratulačnou sms-kou, že ďakujem.
- Veľmi potešili sms-ky od priateľov, ďakujem vám všetkým tisícim!
- S narodeninami prišla aj bolesť do vnútorného členka na pravej nohe. Doteraz bolel vonkajší na ľavej. Život je zmena!
- Schovala som velikánsku čokoládu, že na horšie časy. Neviem, kde. A hľadáme celá rodina! Keď ju nájdeme, dám vám ochutnať.
- Narodeninové predsavzatie: nepiť pivo. Fíha, už ťahám druhý deň! Dedo Robert by mal zo mňa radosť. Spomínala som vám deda Roberta, nie? Bruchatý Amík, ktorý začal v 64 rokoch cvičiť, a dnes má krásne svaly, na hrudi tehličky, ktoré by mu závidel aj nejeden o polovicu mladší chlap. On si v 64-ke uvedomil, že je načase zmeniť životosprávu. Prestal chlastať pivo a začal cvičiť a posilňovať.
- No a ja som mala včera 64. Čakám na vaše gratulácie.
- Sorry, baby, že nie som dáma. Dámy zatĺkajú vek, a ja som to tak veselo vytrepla do éteru.
- Ale to len kvôli tomu, aby ste potom videli moje video ako cvičím a akú mám krásnu postavu. Dedo Robert, môj vzor.
- Zatiaľ ma preháňajú vnúčatá, momentálne ich mám tri. Dajú zabrať, ale sú kráááásne! Síce teraz je doma syn a dedo, a Andrejko šiel ku kamarátovi, takže mám trochu času na písanie.

Momentky

MOMENTKY

Bol superácky jasný horúci deň. Uhádli ste: leto sťa vyšité.
Kráčala po korze, vdychovala atmosféru: vôňa stromov jemne parfumovaná smogom a ľudským potom.
Mala namierené do (ale to už v tejto chvíli nie je dôležité), lebo vtom zbadala JEHO. Objekt svojich snov, hádam tých najodvážnejších. Meter deväťdesiat, široký v ramenách, štíhly v bokoch, plavé zvlnené vlasy, modré oči príma kontrastovali s opálenou pokožkou, nohy tiež dohneda opálené v sexy kraťasoch – všetko na ňom bolo sexy, biele tričko napnuté na svaloch, no slovom, kus krásneho chlapa. V najlepších stredných rokoch.
Zastavil sa jej krvný obeh. Na zlomok sekundy nebola schopná premýšľať. Prudko zastala. – Ahá! – napadlo jej. Starý trik starých mám! Pustiť na zem vreckovku. Našťastie mala jednu celkom čistú, nezasoplenú, ba dokonca bavlnenú, nie papierovú.
Keď sa už-už míňali, pustila ju na zem. A v duchu zamrela: aká bude jeho reakcia? Prejaví sa ako džentlmen alebo len tak prejde okolo a opäť (už asi po päťtisíc päťstý raz) nebude z toho nič? Ale pozor! Týpek zareagoval! Zohol sa (pod tričkom sa nádherne rysoval trapézový sval) zdvihol vreckovku, pristúpil k nej ľahkým krokom skroteného geparda a oslovil ju:
„Spadla vám vreckovka, TETA!“

XXX

Tešilo ju, že doktori jej ešte dávali nádej: pečeň zväčšená a biela (u husi je to pochúťka, noblesne nazývaná „foie gras“, u ľudí naznačuje obezitu), ale ešte nie tvrdá, ani napadnutá nejakou pliagou. Srdce nepracovalo do takého rytmu, aký mali doktori predpísaný v tabuľkách, ale neva, ona sa vždy vyznačovala originalitou, tak prečo by jej srdce malo biť podľa akéhosi hlúpeho tuctového vzoru? Tlak síce zvýšený, ale čudujete sa? Pri tých katastrofách a nepokojoch vo svete, aj v jej rodinnom živote? Nasilu ho znižovala akýmisi smiešnymi tabletkami, cesnakom, grapefruitovou šťavou. (Po neblahej príhode v autobuse, keď sa dala do reči s krásnym chlapom, a ten sa od nej inštinktívne odtiahol, lebo jej z huby razilo, užívala cesnak iba na večeru). Nohy ešte vcelku obstojné, kŕčové žily iba začínali, hoci na stehnách sa ukazovala sieť akýchsi modrastých žiliek, ktorú bavilo byť zo dňa na deň hustejšou. Opuchy na členkoch a šľakovú bolesť v nich už brala ako súčasť každodenného života. Nadváha? Obezita? Cítila, že s tým treba niečo robiť. Diéta jej pripadala ako to najkrajnejšie riešenie. Prečo? Lebo milovala jedlo! To jediné potešenie, ktoré jej ešte na svete ostalo. A skvelé pivko po večeri! Pomáhalo odgrgnúť si, zaspať, zabudnúť na bolesti a príkoria.
Takže takáto vcelku zdravá, životom skúšaná, či mierne rozmaznaná – vyberte si, sa raz vybrala letecky do Londýna. A či to zvládne? S tými nohami? S jej vysokým tlakom, arytmiou, artritídou a, bohužiaľ, aj celulitídou?
Zvládla. Konferenciu aj návštevu. Síce ju šokovalo, že
- V jednej „posh“ (nóbl) reštaurácii jej nedovolili vstup v ortopedických botaskách
- V metre bolo ľudí hlava na hlave, a keby mohli, tak aj noha na pleci
- Recepčný v hoteli dovolil návštevu syna na izbe iba na jednu hodinu
- Izba v hoteli bola miniatúrna, WC tiež, pri jeho používaní mala nohu v sprchovacom kúte
- Raňajky boli trojaké: anglické, kontinentálne a halal
- Celá Edgware Road a okolie bola arabská,
ale vcelku si výlet vychutnala.
Hoci
- kráčala pomaly
- často sa musela zastavovať
- veľakrát zablúdila
- takmer nestihla spiatočný let
Pritom však
- pri pomalej chôdzi viac videla
- na teraske pred reštauráciou popíjala kávu a pozorovala ľudí
- keď zablúdila, objavila kostol, ktorý údajne navštevoval Shakespeare.
Aj starý tučný vek má svoje pôvaby. Keby sme povedali „tučný starý vek“, znamenalo by, že ho chválime, lebo slovko „tučný“ sa v súčasnom slangu používa ako synonymum slov „hojný, skvelý, bohatý, super.“ Ale my máme na mysli (čo si budeme klamať do očí) STARÝ a TUČNÝ vek. Tak teda, milí žoviálni starčekovia, milé žoviálne starenky, CARPE DIEM!