Kolobeh

Kolobeh

Staré papiere. Koncentrovaná múdrosť, alebo semenište prachu?
Šup s nimi do zberu!
Deti majú dobré body. Doma sa uvoľnila polička - na futbalové oblečenie.

Ešte je treba zbaviť sa ďalších papierov.
Babke to trhá srdce.
Spomienky, koncentrované vedomosti.
Ale treba sa ich zbaviť, aby mladí
dostali priestor.
Veď aj tak si ho vezmú.
Aj tak všetko po nás prevezmú.
Do hrobu si papiere nevezmeš,
čo z vedomostí ostalo,
to si už zúročila.
Makulatúra je len semenište prachu.
Dnes sa vedomosti, pojmy, dojmy, básne a výlevy
ukladajú do malinkej skrinky.
Úžasné, koľko vedomostí sa vojde do počítača!

Za papiermi plakať?
Nič netrvá večne. En-en-vé.

(en-en-vé bola obľúbená hláška, alebo ak chcete, šifra mojej tety s jej priateľkou Gizkou. Ako dieťa som ich počúvala, významu ich rozhovoru som nevenovala pozornosť, len ma zaujal ich výrok "en-en-vé, ktorý z času na čas použili. Raz som k nim pristúpila a zahlásila: "He-he, a ja už viem, čo to vaše "en-en-vé" znamená!" "Áno, a čo?" vyzvedali tety.
"To keď si niektorá z vás prdne, tak povie "en-en-vé"!
No viete si predstaviť ten ich rehot? Najmä teta Gizka, tá sa až zachádzala od smiechu. "No, Anička, ty si ale podarená! To je podarené!" (Gizka ma poznala od malička, milovala ma).
A môj výrok sa už šíril v kruhu pobožných priateliek. Mal príchuť jemnej pikantérie.)

LIEK

LIEK

Dokedy ešte, Pane Bože,

Mám ťahať ten svoj ťažký kríž?

V bolestiach plahočiť sa,

či to nevidíš?

A dennodenne znášať

bodavé bolesti.

Snáď sa viac na mňa

úbohého nezmestí!

Ale keď občas oblaží ma

úsmev našich maličkých,

cítim, že ešte chvíľu zvládnem

znášať kríž všedných dní.

Keď občas pohladí ma

mäkká detská ručička,

a keď sa zadívajú na mňa

úprimné velikánske očičká,

pocítim teplo nielen v srdci,

ale aj na boľavých hnátoch.

Ten balzam zázračný

mi uľavuje ťarchu dní.

Je lepší ako Diclobene,

Kam sa tá reuma ženie?

Lepší sťa nechtíková masť.

Utíši, šťastie nechá rásť,

prerastie cez bolesť.

Takýto život dá sa,

fakticky, poľahky,

viac-menej lážo-plážo dá sa

takýto život dá sa zniesť.

Upratujem, upratujem, balastu sa zbavujem

Vnúčatá potrebujú skrinky, tak mi neostáva nič iné, iba prikročiť k radikálnemu pretriedeniu svojich papierov a kníh.
Papiere, papiere! Večný kameň sváru v našej domácnosti. Manžel ma s tým ustavične zvykol atakovať, pričom zabúdal na to, že mi tie papiere pomohli k peniazom.
On zase zhromažďuje skrutky, železné predmety a iné rárohy v pivnici. A nikdy sa nevie odhodlať k tomu, aby to upratal. Keď ho vyzvem, oborí sa na mňa, vraj som pivnice balastom zapratala ja.
No dobre, upraceme tie pivnice spoločne! Mohol by pomôcť Andrejko, je veľmi praktický a vie rýchle upratovať, napr. svoj písací stolík.
Ale najsamprv idem vypratať jednu skrinku v detskej izbe plnú starých žiackych zošitov, anglických učebníc, mojej korešpondencie spred x rokov, pamätných zápiskov, literárnych a prekladateľských pokusov, atď, atď.
Začala som tým, že som všetko vybrala do koša na bielizeň aj na zem. Ráno je pošmúrne, počkám, kým sa rozjasní a kým manžel zoženie krabice od banánov, kde budem ukladať papiere do zberu.  Medzitým sa mi rozjasnilo akurát v hlave a vypracovala som si metódu, postup, systém. Hoci podľa môjho manžela, ak žena hovorí o systéme, ide o vopred prehranú záležitosť.
Nuž neva. O hodinu sa do toho pustím! Zatiaľ si čítam anglické vtipy zo starej konverzačnej príručky. Je to psina.

Výroky, ktoré stoja za to

Dominika sa čvachtá v blate Jej ospravedlnenie:
"Keď ja tak milujem bahno, že mu nemôžem odolať!"
x
"Andrej, umy si uši!"
"A načo? Veď ich nevidno! Je to najmenšia časť!"
x
Sofia: "To ti garantujem, že zajtra bude pekne!"
x
Dominika: "Mami, wi-fi na tablete ZAMDLELA!"
x
Sofia: "Babka, si unavená? Tak ja pre tie zákusky SKOČÍM!
x
Andrejov zápas dopadol veľmi dobre.
Už prehrali iba 9:10.
x
Púšťam Sofii vodu na kúpanie.
Pribehne a dodáva si studenej:
"Babka, JA POSÚDIM, či je voda dobrá!"
x
Sofia má plačlivú náladu.
"Čo sa ti stalo, Sofinka?"
"Keď ja som chcela umývať riady, a babka ma predbehla!"

- No neľúbili by ste také dieťa?

Fyzično a psychika

spolu súvisia, nech mi nikto netvrdí opak. Pozrite sa: Prednedávnom ma pozvali na konferenciu do Bruselu, na ktorej mal o stave Únie rečniť aj Bill Gates. Moje nadšenie bolo ohromné. v tej chvíli ma prestali bolieť nohy, behala som ako mladica, artróza ustúpila o 50%.
Znovu si zacestovať lietadlom! Navštíviť bývalé kamarátky, aj bývalé kolegyne! Poprípade nadviazať nejaké kontakty. Bol by to pekný výlet. Tie pekné predstavy vo mne potlačili bolesť.
Kým som však uvažovala nad tým, či sa prihlásiť, lebo pravdu povediac, o preplatení cestovného a diétach nebola reč, teda stručne a jasne, behom tých pár dní sa kapacita obecenstva naplnila a v prihláške sa objavili červené písmenká, že už nie sú miesta.
Bola som smutná, ale nie zúfalá. Čo mi však ostalo? Zlepšený zdravotný stav. A preto hor´sa do života, postaviť sa jeho výzvam čelnou stranou, bojovať, ruvať sa, vychovávať deti, znášať manžela, nepriazeň osudu statočne a s nadhľadom. Som to zase ja, YES!

Dilema

Ajko sa začal od augusta venovať futbalu v športovom klube pri našom meste. Sme veľmi radi, že mu to ide, že má na útočníka! Myslela som si, že je nemehielko, lebo trochu smiešne chodí a uteká. Ale že má nadanie, to som netušila. Na zápase s Košicami dal rozhodujúci gól! A s loptou pracuje čoraz lepšie.
Čo budeme robiť? Futbal, gitara, škola - ako to zvládne? A ak toho bude priveľa, čo nechá? Futbal, alebo gitaru?
No neviem, neviem.

Kratochvíľa

Občas sa zíde. Čím zriedkavejšie sa ti ujde, tým je vzácnejšia.

Hľa, ako si užívam, kým sú manžel, deti a vnúčatá preč:

hrám na klavíri
periem
lúštim krížovky
periem
jem ryby a jedlá z rýb
periem
vymýšľam scenáre
periem
vymýšľam, čo so životom
periem.

Pozornému čitateľovi zaiste neuniklo sloveso "periem" - nominatív singuláru, prítomný čas, činný rod - a veľmi činný, aj keď perie práčka. Veď tie automatické práčky, to je len pohroma! Triediš prádlo na kôpky, perie to celé hodiny, denne by si potrebovala asi 5 hodín len na pranie. Samozrejme, že sa ti nechce a nemôžeš si to popri deťoch a domácich prácach dovoliť, tak na to
kakáš. a keď raz, 2x do roka pretriediš špinavé prádlo, ktoré smrdí ako mesiac neumytá mužská pucka alebo týždeň neumytá ženská oná, hlavne po menzese, musíš sa tej očistnej procedúre venovať
deň-dva. A to za predpokladu, že je pekné počasie.

Nuž, poznáte moju kratochvíľu. Ale nerepcem. Viete, aké super myšlienky mi prichádzajú popri praní na um? Vo chvíľach pokoja by som na ne nikdy neprišla!

No a známa historka mojich svokrovcov o jednej mladej dedinskej žene a jej "kratochvíli."
Nenapíšem to po šarišsky, nebude to celkom authentic, ale čo už, ja po šarišsky celkom dobre neviem, som spišiačka.

Nuž teda jedna mladá žena sa v ktorejsi šarišskej dedinke takto prihovorila mužovi:
"Jój, muž môj, keby si ty na chvíľu odišiel z domu, to by som si  urobila takú kratochvíľu, že až! Muž bol zvedavý, čo si žena predstavuje pod tým pojmom, preto sa zadal, že ide preč, ale odišiel do šopy a potajomky ženu pozoroval.
Rozpustila si vlasy, vyzula sa, sadla na priedomie a jedla odležané hrušky.