utorok 23. februára 2016

Dve momentky

Dve momentky

Naše milé malé kobylky

Dnes večer, keď som nakŕmila decká chlebíkmi so salámou a cereáliami s mliečkom, som sa pustila do prípravy večere pre seba. V snahe využiť dva staršie grahamové rožky, pokrájala som ich na osem kúskov, obalila vo vajíčkach a osmažila na oleji. Voňalo to prekvapivo dobre, slinky sa mi zbiehali.
Pribehne do kuchyne Andrej: „Fíha, to ale vonia! Čo to je?“ Odpovedám: „Grahamové rožky vo vajíčku.“
Andrejko zvolal na Dominiku a Sofiu: „Decká, poďte, grahamové rožky vo vajíčku!“
Dievčence pricupkali, urobili ham, ham! - a bolo po mojej večeri!

Hádanka

Z kuchyne som začula, ako Sofinka dáva Dominike hádanku:
„Čo je to? Je to hnedé, drevené, - nepozeraj na koňa! - a keď mu dáš do úst päť prstov, odhryzne ti celú ruku!“
Dominika: „Koník!“ (drevený, hojdací, krásna hračka. Hoci už, chudák, nemá chvost. Odletel, alebo ho ktorýsi „expert“ odtrhol, lebo potom ho so smiechom používali ako príčesok, ako beatlesácke háro)
Sofia: „Správne!“

pondelok 22. februára 2016

Dominikine hlášky

Dominikine hlášky

Ja: - Dominika, umy si hubu!
Domi: - Na hubu sa nehovorí, že huba!

X

Mamka na telefóne:
- A čo robíte, deti?
Domi (rozhorúčená):
- Hráme florbal, hik. A medzitým mám štikútku, hik!

X

Ajo pekne miništroval. Niesol aj kalich.
Dominka. - Maminka, a kúpiš mi hračkársky kalich?

streda 17. februára 2016

Upratovanie

Upratovanie

je fádna záležitosť, kto by už rád upratoval? Každú ženu však z času na čas pochytí „pracovný zápal“, túžba vylepšiť a skultúrniť svoje najbližšie prostredie.

Nuž a keby ste sa nevedeli odhodlať napr. na upratovanie skríň prepchatých zbytočným balastom, pošlem vám našu Sofinku. Tá to robí rada. Dôkladne a bez škrupúľ. Povyhadzuje všetko šatstvo na postele, ani na chvíľku sa neunaví – a ty, baba, potom trieď a nanovo ukladaj!

Lenže v tej druhej etape už robí Sofinka módnu prehliadku. Oblieka si na seba všetko možné, aj viacej vrstiev, celá nadšená z kúska kožušinky, ktorú nazve „Teo“ - je to akýsi kožušinový chvostík z líšky alebo norky, čojaviem? Ja sa toho vždy zľaknem, keď mi s tým zamáva pred nosom. Potom nájde malý zabudnutý vankúšik, ktorý nazve Števko, pritíska si ho k líčkam a od toho momentu si ho berie aj do postele, hoci je neuveriteľne špinavý. Musím ho vyprať, ale tajne, keď nebude vidieť, že to robím.

Nuž, upratovanie je jedna vec, ale ako sa zbaviť tých čiernych vriec, prepchatých šatstvom? Chcem, aby išli pre utečencov. Preto som odhodlaná ich odniesť do zberného kontajnera, z ktorého si vraj slušnejšie veci vyberá charita. Je na konci našej ulice. Najprv skusmo odnesiem jednu plnú tašku. Funguje to! Je to systém páky. Naukladáš veci na mriežku, ktorú potom zaklopíš – a veci spadnú dovnútra. Ty dovnútra nevidíš, ani sa tam nedostaneš. Takže ostatné veci sme nahádzali do auta, s autom podišli ku kontajneru – a raz-dva sa ich zbavili. Čo mi povedala susedka? Že Rómovia vedia tie kontajnery vyrabovať. Vraj tam preklopia dovnútra dieťa, ono vyhadzuje kúsky šatstva von. Ale ako potom dostanú vonku to dieťa???

Ináč, mne by v podstate nevadilo, keby si tie veci vzali Rómovia, naša „miestna šľachta“, ako to bolo vtipne nakreslené v humoristickom časopise. Bol tam obrázok zúbožených utečencov, ako sa pýtajú miestneho Róma, do pol pása vyzlečeného, vysmiateho, evidentne v bujarej nálade: „Aj ty si utečenec? A Róm im veselo: „Ale kdeže, ja som miestna šľachta!“

Takže upratovanie dnes pokračuje, ale aj hry a zábavy, s ním spojené. Včera som kúpila Sofii dvoje šatočiek a Ajovi dve tričká. Ideme opäť zahlcovať skrine?

utorok 16. februára 2016

NEDOČKAVOSŤ

Som nedočkavá, kedy pôjde Sofinka do školy. Teším sa na to! Ako správne dievčatko by mala byť usilovná, bystrá, šikovná. Ako pravnučka svojej geniálnej prababky by sa mala dobre učiť. Len ktoré gény prevážia? Podobá sa totiž aj na prababku, ale aj na matku, ktorá sa veru neučila nejak extra, ktorá géniom a láskou k učeniu veru nevynikala. Sama to o sebe tvrdila, že ju prezývali "Bambuska" - dutá ako bambus.
No nazdar! Bude to práce s domácimi úlohami! Musíme ju priprieť od začiatku. Samozrejme, našu živelnú, hudobne nadanú a spontánnu Sofiu by som nevymenila za žiadne priemerné, hoci aj nadané a poslušné dievčatko.
Včera sme sedeli pri telke na gauči, vzala som jej hlávku na kolená a hladkala ju po ostrihaných vláskoch. Vďačne na mňa pozrela, pritúlila sa, a zahlásila: "Mám ťa rada, babka!" a minule mi uštedrila bozk na líce, keď som im kúpila vtipné hračky do vane. Za tie vzácne, ale spontánne prejavy náklonnosti ju milujem!

U Andrejka ani nemusím byť nedočkavá. Vidieť na ňom vývoj každým dňom. Rastie, múdrie, obľúbil si miništrovanie, hru na gitare, je bystrejší v matike, vie aplikovať na život, čo sa naučil napr. v prírodovede. Výborne papá. Ešte stále je bledý ako "syn riaditeľa vápenky", ale dúfajme, že aj farbu jedného dňa naberie. Lebo dostáva všetky živiny, ktoré má dostať.

Vtip na záver? Teraz nedám, počkajte si.

nedeľa 14. februára 2016

Sadomaso

Sadomaso

Čo to, čo to, milá pani?
Občas dole vrní?
Na tvári vám naskakujú
pečeňové škvrny!

X

Atraktívna babička
dáva púder na líčka.
Popritom sa nastenká,
že ju bolí pečienka.

X

Do brucha, ej do brucha,
vbodnúť ihlu do bruška!
Pritom nežne manželovi
slová lásky pošuškám.

Pri pichaní nemôžem byť
jemná ako panenka.
bodneš rázne – nezacíti,
pichneš jemne – zastenká.

X

Sex pre starších:
skús urobiť niečo pre sex:
šaraticu vypi na ex!

X

Babička sa odhodlala.
Nastal na to čas.
Upratovať poďho skrine,
predýchajú zas.

A ten pocit, keď vieš nájsť
tričko, blúzku, gaťky, Lena.
Ničomu sa nevyrovná,
keď máš systém, žena!

X
Bolí, bolí, babička?
Súmrak padol na líčka?
Dobre padla, vcelku sadla
aspoň ranná kávička?

piatok 12. februára 2016

Vývin a choroby

Vývin a choroby

Je zaujímavé, ako sa aj v chorobách vyvíjame. Zisťujem, že platí staré známe “Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“

Sofinka spočiatku nechcela piť nalačno pohár teplej vody, keď bola zapečená – a zvykla si. Naveľa-naveľa. Sama si statočne povie: „to preto, aby som sa mohla vykakať, však?“ Nechcela jesť tabletky, keď ju preháňalo. Dnes už spokojne schrúme dve tabletky čierneho uhlia – a potom straší bračeka tým, že mu vyplazuje čierny jazyk.

Manžel je v nemocnici po operácii pruhu. Ako k nemu prišiel? Veľmi jednoducho. Učil deti sa kĺzať na kúsku ľadu pred domom. Rozbehol sa, prudko sa pokĺzol – a už to bolo! Slabinová prietrž, asi tretíkrát v živote. V nemocnici teraz trpí, lebo vraj mu nedávajú jesť, že už si vopred prežíva Veľký piatok – pred chvíľou bola Popolcová streda. A zaiste má aj kopec času na premýšľanie.

Ja s deťmi sme sa pustili do upratovania ďalšej skrine. Iniciovala Sofinka, mne sa strašne nechcelo. Ale dieťa si pamätalo, ako sme nedávno pri upratovaní inej skrine našli zabudnuté karnevalové doplnky, ktoré si hneď s veľkou pasiou skúšala. Takže dnes máme čo robiť.

Keď som včera preriedila vecičky v oddelení vešiakov a vybrala tri veľké vrecia s už vyrasteným šatstvom, vznikol v skrini priestor, kam Sofinka vliezla, ja som ju zamkla, a Ajo keď prišiel domov, ju mal hľadať. Sofia tam čupela ticho ako myška a náramne sa bavila na tom, ako ju braček nevie nájsť.

Tie vyrastené veci venujem utečencom.

Minule sa Ajo hneval na Sofiu.
- Héj, čo sa stále hneváš, veď SOM SA TI PREPÁČILA!“

Môj výrok, keď som bola unavená: „Duch cíti rozlet, ale TELO ZA NÍM NESTAČÍ!“
Syn poznamenal: „No to je ale výrok, vojde do análov! … Alebo iba do análu?“

Ajo mal písať úlohu a strašne sa mu nechcelo. Tak som ho navigovala:
„Vyber učebnicu. Pozri, čo ste mali. Priprav peračník.“
Namrzený Ajo:
„Hééj, všetko musím robiť ja! UROB AJ TY NIEČO!“

- Kde je Ajo?
- No predsa v škole!
- Chýba ti?
- Máš ho rada, však?
- Hej AŽ VEĽMI!


Nuž, takto si pomaly žijeme, naše malé trápenia sa striedajú s veselými výrokmi a hrami detičiek.

sobota 6. februára 2016

BB

je skratka pre
A) Brigitte Bardotovú
B) pre detský BB-puding
C) pre mňa, babičku v striebornom veku! Vymyslel ju môj manžel, vraj zrána bývam až "Bezuzdne Bodrá" (skratka BB), čo je presný opak toho, ako sa zrána cíti a prejavuje on.

No uznajte:

- ja sa veselo osprchujem, oblečiem, pripravím raňajky, desiate, oblečenie deťom, nákupný zoznam, premyslím si, čo uvariť, namočím prádlo, atď, atď. Mon mari Marián presne naopak. Najradšej chodí v pyžame celé dopoludnie. Ak, pravda, nejde so Sofinkou do škôlky. Ráno vstane, pustí si ešte v posteli správy, potom pomaličky vstane, v kuchyni si sadne, podoprie rukami hlavu, alebo pri stole podriemkava. Uvarí si čaj, raňajkuje niekedy o deviatej, obeduje o druhej.
Nuž a tá moja raňajšia bodrosť ho, čuduj sa svete, irituje. No ale kto by v sobotu ráno išiel do pekárne, keď nie ja? Rodina využíva moju hyperaktivitu. Občas však po takých raňajších výkonoch cítim bolesť nôh a musím spomaliť.
Teraz, keď syn bude robiť istý čas osmičky - začínať v práci skoro ráno, a manžel pôjde na operáciu, budem chodiť so Sofinkou. A poobede pre ňu. Dám si časovú rezervu. Dúfam, že to zvládnem. Na budúci týždeň máme týždeň jarných prázdnin, akurát dobré na Mariánovu rekonvalescenciu a na to, že netreba vodiť deti do škôlky a do hudobky. Ide o herniu, čo mu už párkrát robili, teraz to bude laparoskopicky, tak hádam sa skoro zotaví. Ale po takej operácii sa treba šetriť. Preto mu nedáme vodiť deti do škôlky, nakupovať, môže si svoje ružové rána veselo predĺžiť na celé dni. No a mne, bezuzdne bodrej babke, akčné rána vyhovujú. Takže Oukej, doukej.