Vývin a choroby
Je zaujímavé, ako sa aj v chorobách vyvíjame. Zisťujem, že platí staré známe “Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“
Sofinka spočiatku nechcela piť nalačno pohár teplej vody, keď bola zapečená – a zvykla si. Naveľa-naveľa. Sama si statočne povie: „to preto, aby som sa mohla vykakať, však?“ Nechcela jesť tabletky, keď ju preháňalo. Dnes už spokojne schrúme dve tabletky čierneho uhlia – a potom straší bračeka tým, že mu vyplazuje čierny jazyk.
Manžel je v nemocnici po operácii pruhu. Ako k nemu prišiel? Veľmi jednoducho. Učil deti sa kĺzať na kúsku ľadu pred domom. Rozbehol sa, prudko sa pokĺzol – a už to bolo! Slabinová prietrž, asi tretíkrát v živote. V nemocnici teraz trpí, lebo vraj mu nedávajú jesť, že už si vopred prežíva Veľký piatok – pred chvíľou bola Popolcová streda. A zaiste má aj kopec času na premýšľanie.
Ja s deťmi sme sa pustili do upratovania ďalšej skrine. Iniciovala Sofinka, mne sa strašne nechcelo. Ale dieťa si pamätalo, ako sme nedávno pri upratovaní inej skrine našli zabudnuté karnevalové doplnky, ktoré si hneď s veľkou pasiou skúšala. Takže dnes máme čo robiť.
Keď som včera preriedila vecičky v oddelení vešiakov a vybrala tri veľké vrecia s už vyrasteným šatstvom, vznikol v skrini priestor, kam Sofinka vliezla, ja som ju zamkla, a Ajo keď prišiel domov, ju mal hľadať. Sofia tam čupela ticho ako myška a náramne sa bavila na tom, ako ju braček nevie nájsť.
Tie vyrastené veci venujem utečencom.
Minule sa Ajo hneval na Sofiu.
- Héj, čo sa stále hneváš, veď SOM SA TI PREPÁČILA!“
Môj výrok, keď som bola unavená: „Duch cíti rozlet, ale TELO ZA NÍM NESTAČÍ!“
Syn poznamenal: „No to je ale výrok, vojde do análov! … Alebo iba do análu?“
Ajo mal písať úlohu a strašne sa mu nechcelo. Tak som ho navigovala:
„Vyber učebnicu. Pozri, čo ste mali. Priprav peračník.“
Namrzený Ajo:
„Hééj, všetko musím robiť ja! UROB AJ TY NIEČO!“
- Kde je Ajo?
- No predsa v škole!
- Chýba ti?
- Máš ho rada, však?
- Hej AŽ VEĽMI!
Nuž, takto si pomaly žijeme, naše malé trápenia sa striedajú s veselými výrokmi a hrami detičiek.
piatok 12. februára 2016
sobota 6. februára 2016
BB
je skratka pre
A) Brigitte Bardotovú
B) pre detský BB-puding
C) pre mňa, babičku v striebornom veku! Vymyslel ju môj manžel, vraj zrána bývam až "Bezuzdne Bodrá" (skratka BB), čo je presný opak toho, ako sa zrána cíti a prejavuje on.
No uznajte:
- ja sa veselo osprchujem, oblečiem, pripravím raňajky, desiate, oblečenie deťom, nákupný zoznam, premyslím si, čo uvariť, namočím prádlo, atď, atď. Mon mari Marián presne naopak. Najradšej chodí v pyžame celé dopoludnie. Ak, pravda, nejde so Sofinkou do škôlky. Ráno vstane, pustí si ešte v posteli správy, potom pomaličky vstane, v kuchyni si sadne, podoprie rukami hlavu, alebo pri stole podriemkava. Uvarí si čaj, raňajkuje niekedy o deviatej, obeduje o druhej.
Nuž a tá moja raňajšia bodrosť ho, čuduj sa svete, irituje. No ale kto by v sobotu ráno išiel do pekárne, keď nie ja? Rodina využíva moju hyperaktivitu. Občas však po takých raňajších výkonoch cítim bolesť nôh a musím spomaliť.
Teraz, keď syn bude robiť istý čas osmičky - začínať v práci skoro ráno, a manžel pôjde na operáciu, budem chodiť so Sofinkou. A poobede pre ňu. Dám si časovú rezervu. Dúfam, že to zvládnem. Na budúci týždeň máme týždeň jarných prázdnin, akurát dobré na Mariánovu rekonvalescenciu a na to, že netreba vodiť deti do škôlky a do hudobky. Ide o herniu, čo mu už párkrát robili, teraz to bude laparoskopicky, tak hádam sa skoro zotaví. Ale po takej operácii sa treba šetriť. Preto mu nedáme vodiť deti do škôlky, nakupovať, môže si svoje ružové rána veselo predĺžiť na celé dni. No a mne, bezuzdne bodrej babke, akčné rána vyhovujú. Takže Oukej, doukej.
A) Brigitte Bardotovú
B) pre detský BB-puding
C) pre mňa, babičku v striebornom veku! Vymyslel ju môj manžel, vraj zrána bývam až "Bezuzdne Bodrá" (skratka BB), čo je presný opak toho, ako sa zrána cíti a prejavuje on.
No uznajte:
- ja sa veselo osprchujem, oblečiem, pripravím raňajky, desiate, oblečenie deťom, nákupný zoznam, premyslím si, čo uvariť, namočím prádlo, atď, atď. Mon mari Marián presne naopak. Najradšej chodí v pyžame celé dopoludnie. Ak, pravda, nejde so Sofinkou do škôlky. Ráno vstane, pustí si ešte v posteli správy, potom pomaličky vstane, v kuchyni si sadne, podoprie rukami hlavu, alebo pri stole podriemkava. Uvarí si čaj, raňajkuje niekedy o deviatej, obeduje o druhej.
Nuž a tá moja raňajšia bodrosť ho, čuduj sa svete, irituje. No ale kto by v sobotu ráno išiel do pekárne, keď nie ja? Rodina využíva moju hyperaktivitu. Občas však po takých raňajších výkonoch cítim bolesť nôh a musím spomaliť.
Teraz, keď syn bude robiť istý čas osmičky - začínať v práci skoro ráno, a manžel pôjde na operáciu, budem chodiť so Sofinkou. A poobede pre ňu. Dám si časovú rezervu. Dúfam, že to zvládnem. Na budúci týždeň máme týždeň jarných prázdnin, akurát dobré na Mariánovu rekonvalescenciu a na to, že netreba vodiť deti do škôlky a do hudobky. Ide o herniu, čo mu už párkrát robili, teraz to bude laparoskopicky, tak hádam sa skoro zotaví. Ale po takej operácii sa treba šetriť. Preto mu nedáme vodiť deti do škôlky, nakupovať, môže si svoje ružové rána veselo predĺžiť na celé dni. No a mne, bezuzdne bodrej babke, akčné rána vyhovujú. Takže Oukej, doukej.
Anekdoty o starej mame
Anekdoty o starej mame,
ktoré som práve vymyslela. Sú tak trochu ponáškou na ľudovú slovesnosť, ale s prvkami originality. A že si robím srandu zo starých ľudí? Sama som stará, môžem si to dovoliť. A nedoslýchavá občas tiež. Nepočujem najmä vtedy, keď nechcem, hehe:
- Stará mama, stará mama, prečo máš také veľké oči?
- Šošovky, dieťa moje, kontaktné šošovky.
X
- Stará mama, stará mama, čo ti to trčí z ucha?
- Prístroj, dieťa moje, načúvací prístroj.
X
- Stará mama, stará mama, prečo máš také veľké zuby?
- To sú dedkove.
X
- Stará mama, stará mama, prečo ti zuby poskakujú, keď rozprávaš?
- Blbo urobená protéza.
X
- Stará mama, stará mama, kde si podela prsia?
- Spadli na kolená.
X
- Stará mama, stará mama, požičiaš mi bakuľu?
- Naozaj chceš, dievka moja, obedovať haruľu?
X
- Stará mama, stará mama, nevidela si moje kecky?
- Nie veru, ale verím že už ich máš, že aj ty máš cecky.
X
- Stará mama, stará mama, čo dávajú v telke?
- Oj, nešťastie sa dnes stalo, oj, nešťastie veľké!
X
- Stará mama, stará mama, na čo sa to dívaš?
- Ale áno, dieťa moje, rada si dám piva!
X
- Stará mama, stará mama, kohože mám voliť?
- Ale áno, už je treba, načase je dojiť.
X
- Stará mama, stará mama, môžem si zapáliť?
- Dosť je teplo, dieťa moje, netreba v peci páliť.
X
- Stará mama, stará mama, koľkože detí si mala?
- Ej veru, rada, veľmi rada ja tancovala!
X
- Stará mama, stará mama, ako ste mohli žiť bez počítačov?
- Živili sme sa, dieťa moje, živili čestnou prácou.
ktoré som práve vymyslela. Sú tak trochu ponáškou na ľudovú slovesnosť, ale s prvkami originality. A že si robím srandu zo starých ľudí? Sama som stará, môžem si to dovoliť. A nedoslýchavá občas tiež. Nepočujem najmä vtedy, keď nechcem, hehe:
- Stará mama, stará mama, prečo máš také veľké oči?
- Šošovky, dieťa moje, kontaktné šošovky.
X
- Stará mama, stará mama, čo ti to trčí z ucha?
- Prístroj, dieťa moje, načúvací prístroj.
X
- Stará mama, stará mama, prečo máš také veľké zuby?
- To sú dedkove.
X
- Stará mama, stará mama, prečo ti zuby poskakujú, keď rozprávaš?
- Blbo urobená protéza.
X
- Stará mama, stará mama, kde si podela prsia?
- Spadli na kolená.
X
- Stará mama, stará mama, požičiaš mi bakuľu?
- Naozaj chceš, dievka moja, obedovať haruľu?
X
- Stará mama, stará mama, nevidela si moje kecky?
- Nie veru, ale verím že už ich máš, že aj ty máš cecky.
X
- Stará mama, stará mama, čo dávajú v telke?
- Oj, nešťastie sa dnes stalo, oj, nešťastie veľké!
X
- Stará mama, stará mama, na čo sa to dívaš?
- Ale áno, dieťa moje, rada si dám piva!
X
- Stará mama, stará mama, kohože mám voliť?
- Ale áno, už je treba, načase je dojiť.
X
- Stará mama, stará mama, môžem si zapáliť?
- Dosť je teplo, dieťa moje, netreba v peci páliť.
X
- Stará mama, stará mama, koľkože detí si mala?
- Ej veru, rada, veľmi rada ja tancovala!
X
- Stará mama, stará mama, ako ste mohli žiť bez počítačov?
- Živili sme sa, dieťa moje, živili čestnou prácou.
štvrtok 4. februára 2016
Rastieme
Rastieme
do krásy aj šikovnosti. Myslím vnúčatá. Ja keď rastiem, tak len do šírky - a to nie je dobré, ani pekné. Andrejko si v jednom kuse pýta jesť, a pekne rastie. Nehrbí sa, lebo majú so školou plávanie. Má 140 cm. Pokiaľ ide o duševný vývin, aj v tom progreduje, vidieť to na schopnosti zapamätať si nové učivo. Ja osobne som veľmi rada z toho, že ho začala baviť gitara. Prvé dva roky na nej hral z donútenia, teraz si sám sadne a cvičí. Stojan s notami máme v spálni, on hrá - a ja relaxujem na posteli, čo je veľmi dobré pre moje nohy, ale aj pre moju dušu.
Sofia tiež rastie. Prestáva byť malou guličkou, vyťahuje sa do výšky. Má 126 cm. V papaní ju musíme obmedzovať, pokiaľ ide o sladkosti, lebo máva problémy so stolicou - zapeká ju. Výsledky u detskej gastro-enterologičky však mala dobré. Preto ju iba doma napchávame ovocím, ráno nalačno pije teplú vodu, aj začala brať tabletky. Kakanie príde zväčša k večeru, alebo len každý druhý deň. Snažíme sa, aby mala pohyb. Tento týždeň je to dobré aj v škôlke, lebo majú lyžiarsky výcvik - na umelom snehu. Vraj je v lyžovaní VEĽMI DOBRÁ! Nuž, odvahu spustiť sa z kopca má zrejme po ockovi. Neviem, nevidela som, dnes majú posledný deň, bude aj súťaž. Nemyslím, že by sa umiestnila ako prvá, sú tam detičky mladých vyšportovaných mamičiek, ktoré sú k športu vedené odmala. Ale aj tak ma potešilo, že si dobre počína. Nebojí sa vody, ani snehu, ani ľadu. Tieto fakty mi dávajú tušiť, že by sme mali šetriť na jej športové sústredenia mimo domu, na lyžiarsku výstroj, na oblečenie,na letenky. Stále ju baví klavír, už riešime aj noty. Podľa nôt hrá detské skladbičky, ale ja si ju už predstavujem, ako vystupuje s nejakou džezovou skladbičkou, napr. "Lazy shoes", a má pritom tak "nezávislácky" vyhrnutú jednu nohavicu po koleno a jeden rukáv po lakeť. To je totiž jej štýl. Stále to robí, a ak nevyhrnie nohavicu či rukáv, aspoň si vyzuje jednu papučku, či ponožku. No a my doma sme jej to neukazovali. Pridám nejakú fotku.
Nuž, deťúrence nám pekne rastú a sa vyvíjajú, nás starkých zas chytajú choroby, len dúfajme, že nás ešte Pánbožko uchová, kým sa tá "háveď" osamostatní.
do krásy aj šikovnosti. Myslím vnúčatá. Ja keď rastiem, tak len do šírky - a to nie je dobré, ani pekné. Andrejko si v jednom kuse pýta jesť, a pekne rastie. Nehrbí sa, lebo majú so školou plávanie. Má 140 cm. Pokiaľ ide o duševný vývin, aj v tom progreduje, vidieť to na schopnosti zapamätať si nové učivo. Ja osobne som veľmi rada z toho, že ho začala baviť gitara. Prvé dva roky na nej hral z donútenia, teraz si sám sadne a cvičí. Stojan s notami máme v spálni, on hrá - a ja relaxujem na posteli, čo je veľmi dobré pre moje nohy, ale aj pre moju dušu.
Sofia tiež rastie. Prestáva byť malou guličkou, vyťahuje sa do výšky. Má 126 cm. V papaní ju musíme obmedzovať, pokiaľ ide o sladkosti, lebo máva problémy so stolicou - zapeká ju. Výsledky u detskej gastro-enterologičky však mala dobré. Preto ju iba doma napchávame ovocím, ráno nalačno pije teplú vodu, aj začala brať tabletky. Kakanie príde zväčša k večeru, alebo len každý druhý deň. Snažíme sa, aby mala pohyb. Tento týždeň je to dobré aj v škôlke, lebo majú lyžiarsky výcvik - na umelom snehu. Vraj je v lyžovaní VEĽMI DOBRÁ! Nuž, odvahu spustiť sa z kopca má zrejme po ockovi. Neviem, nevidela som, dnes majú posledný deň, bude aj súťaž. Nemyslím, že by sa umiestnila ako prvá, sú tam detičky mladých vyšportovaných mamičiek, ktoré sú k športu vedené odmala. Ale aj tak ma potešilo, že si dobre počína. Nebojí sa vody, ani snehu, ani ľadu. Tieto fakty mi dávajú tušiť, že by sme mali šetriť na jej športové sústredenia mimo domu, na lyžiarsku výstroj, na oblečenie,na letenky. Stále ju baví klavír, už riešime aj noty. Podľa nôt hrá detské skladbičky, ale ja si ju už predstavujem, ako vystupuje s nejakou džezovou skladbičkou, napr. "Lazy shoes", a má pritom tak "nezávislácky" vyhrnutú jednu nohavicu po koleno a jeden rukáv po lakeť. To je totiž jej štýl. Stále to robí, a ak nevyhrnie nohavicu či rukáv, aspoň si vyzuje jednu papučku, či ponožku. No a my doma sme jej to neukazovali. Pridám nejakú fotku.
Nuž, deťúrence nám pekne rastú a sa vyvíjajú, nás starkých zas chytajú choroby, len dúfajme, že nás ešte Pánbožko uchová, kým sa tá "háveď" osamostatní.
streda 3. februára 2016
utorok 2. februára 2016
Decká
Poézia všedných dní
keď máš doma párik detí
keď sú to chlapček a dievčatko
keď nádherne papkajú
keď rýchle rastú
keď sa vedia vyhrať aj samé
keď robia pokroky v učení, športe aj umení
keď sú živé a beťárske
keď ťa držia pri živote
keď ti prinavracajú zdravie
keď ti nedovolia zlenivieť
keď sú ti oporou v starobe
keď máš doma párik detí
keď sú to chlapček a dievčatko
keď nádherne papkajú
keď rýchle rastú
keď sa vedia vyhrať aj samé
keď robia pokroky v učení, športe aj umení
keď sú živé a beťárske
keď ťa držia pri živote
keď ti prinavracajú zdravie
keď ti nedovolia zlenivieť
keď sú ti oporou v starobe
pondelok 1. februára 2016
Plán B
„Vymyslel jsem spoustu nápadů,
co dokonale zvednou náladu:
chytat ryby na kanálu,
sjet po zadku holou skálu,
v noci chodit strašit do hradůůů...“
(Olympic)
Asi tak sa cítim pri vymýšľaní PLÁNU B, plánu, ktorý mi zmení a spestrí život.
Takže PLÁN „B“:
vyučovanie angliny
založenie seniorskeho klubu RETRO
preklady
písanie
pravidelné pobyty v kúpeľoch
Vyberiem si jednu-dve veci pod podmienkou, že zvládnem popri tom aj výchovu vnúčat.
co dokonale zvednou náladu:
chytat ryby na kanálu,
sjet po zadku holou skálu,
v noci chodit strašit do hradůůů...“
(Olympic)
Asi tak sa cítim pri vymýšľaní PLÁNU B, plánu, ktorý mi zmení a spestrí život.
Takže PLÁN „B“:
vyučovanie angliny
založenie seniorskeho klubu RETRO
preklady
písanie
pravidelné pobyty v kúpeľoch
Vyberiem si jednu-dve veci pod podmienkou, že zvládnem popri tom aj výchovu vnúčat.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)