Mikuláš

MIKULÁŠ
Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku.
Zlož tú svoju plnú nôšku,
daj nám z darov svojich trošku.
Či koláčka makového,
Či koníčka medového.
Veď ty strýčko Mikuláš
mnoho dobrých vecí máš!

- spievavali sme ako deti horlivo. Aj moje vnúčatá pesničku poznajú. A podobne ako my nerozumejú tej „nôške“. Ja som si ako dieťa predstavovala, že je to „nôžka“, čiže malá noha, ale prečo plná? Asi že tučná. Mikuláš má byť bucľatý, no nie?

Toto píšem o pol siedmej. Jurko vypil kávu, našiel si v okne čoko a chystá sa do práce. Sofinka okolo nás drepčila už od šiestej, vylúpla si cukrík z adventného kalendára, našla balík, so všetkými sa hneď delila, ba jednu vec sa rozhodla dať pani učiteľke. Namietam, že učka je dosť „pri tele“, netreba jej sladkosti.

Andrej ešte spí. Sofiu som uložila na válendu vedľa PC a požičala jej svoj mobil.
Rozmaznané ráno.

Čo som dostala ja? Nový anti-vírusový program od uja Kasperského, ktorý som si de facto sama kúpila, aj sama nainštalovala. V okne ma čakala jedna veľká nula.

Ale nebuďme zatrpknuté. My ženy sme tu na to, aby sme robili radosť svojim blízkym. Naše miesto je pri sporáku a pri kuchynskej výlevke. Preto aj máme kratšie chodidlá než muži (aby sme sa k tej výlevke lepšie zmestili). A ešte jedna vec: súrne potrebujem nový parfém a kožuch. Musím „zatlačiť“ na Ježiška. Čo tam po Mikulášovi!