Najnovšie "pikošky"

Najnovšie „pikošky“


Syn Jurko, ktorému opatrujem deti (keď nesúhlasí s mojím počínaním): „Ty sa staraj o svoje deti, nie o moje!“ - a vzápätí sa usmeje

Chlapček z ulice spadol z preliezok a škaredo si rozťal obočie. Zakrvavený prišiel k nám, lebo domov sa bál ísť, aby otec naňho nekričal, má ho vraj prísneho. Jurko ho vzal k nim domov, počkal, kým so sestričkou nezašli do bytu a potom neskôr sa šiel pozrieť, videl, ako chlapcov otec štartuje auto – zrejme išli Kuba pozašívať. Zaujímavé bolo, že chlapec po celý čas ani nemukol!

Často mám dojem, že decká až prehnane strážim. Ale vidíte, čo všetko sa môže stať!
Ono nech človek stráži koľko chce, aj tak celkom neustráži. Sofia tiež robí na preliezkach „divoké“ cviky, aj na hojdačkách. Uff! Stalo sa nie tak dávno, že jedno dieťa zabila rozhojdaná oceľová hojdačka. A rodičia boli neďaleko!
Andrejko raz spadol z drevenej „lanovky.“ Odvtedy už na ňu nesadne.

Dnes šiel Andrej s triedou do Prešova do planetária. Dúfam, že sa šťastlivo vrátia! Ja pôjdem so Sofiou popoludní do hudobky.

Večer sme sa modlili litánie. Sofinka chcela predriekavať. Čítala takmer bezchybne. Akurát mala problém s dlhšími spojeniami ako napr. „Zrkadlo spravodlivosti“.

Niekedy ma večer veľmi bolia nohy (musím si zase dať predpísať nejaké „painkillers“), tak si sadnem do postele, opriem sa o vankúš, a bábätká prilezú za mnou na modlitbu. Sú to vzácne chvíle. Občas ľahnem aj poobede, najmä v nedeľu, vtedy prídu ku mne, ale spať nechcú, preto si dávame hádanky, rozprávame vtipy, hráme „meno, mesto, zviera, vec“ a podobne.

Ocko a dedo zakazujú kupovať nové hračky. Dokonca väčšina hračiek vo veľkom koši ostala po maľovaní detskej v pivnici. Predvčerom sme však boli s Ajkom kupovať puzdro na gitaru, vedľa je malé papiernictvo, kde majú aj zopár hračiek. Ajko si vydrankal autíčko – model Lamborghini. Nuž keď jemu modré, tak Sofii ružové, uvažovala som. Môj kauf sa doma nestretol s pochopením, preto som robila na decká nátlak: „Najprv úlohy, potom sa môžete pohrať.“
Ľudia zlatí, ako sa tie bábiky večer hrali! Púšťali si ich po chodbe, výskali od radosti – dedo sa až čudoval, aké sú šťastné. Sofia si svoje ružové autíčko prepašovala do školy. Vraj sa páčilo. Aj učiteľke. Poviem vám, také lamborghini mať v reále, nepohnevala by som sa!

No ale dosť už rozmaznávania. Idem si upiecť pstruha na obed, mužovi dusenú zeleninu.