Úsmevy všedných dní

- Už zase si sa namazala! - zavrčí manžel a pokrúti nosom.
Rozumej: namazala som si kĺby Cannabis krémom.

x

Hádajte, ako vyzerala dlážka pod Dominikinou "ruskou" postieľkou, keď sme posteľ poskladali? - No predsa husto posiata hračkami.

x

Sofia najradšej vyhráva na klavíri v horúcom lete vianočné pesničky.

x

Zaujímavé, vlastne pochopiteľné, že keď bola chorá a mali sme návštevu, nechcela hrať. Keď návšteva odišla, nesmelo skúšala. Nešlo jej to. Teraz je zdravá a "mastí" staré i nové skladbičky ostošesť.

x

Ešte jeden postreh, pre mňa sebakritika: uvedomila som si, že sa netreba s deťmi príliš vychvaľovať, lebo iné detičky môžu mať iný druh nadania, napr. pekne kreslia, alebo výborne robia stojky.

x

Dominika nám bude chýbať. Jej nezbedný úsmev, bystré pohyby, láska k bábkovému divadlu, ktoré som s ňou rada hrávala, lebo hitom tejto sezóny bola Červená karkulka, a tá rozprávka je krátka. No a papkáčik nevídaný! To dieťa keď si sadne k chlebíku alebo polievočke alebo rezňu, nevstane, kým to celé systematicky nespapá!

x

Sofia pri fazuľovej polievke, keď sa Dominika chválila, že má väčšie fazule, čiže ako to nazývajú, "bomby":
"Aj z malej bomby veľký výbuch býva!"

x

Andrejko dojemne vykladá pred návštevou:
"Teším sa do školy! Po prvé preto, lebo stretnem kamarátov. Po druhé preto, lebo sa už doma nudím. A po tretie pre toto - dramatická pauza - a vytiahne nový peračník. Ten mi kúpila MAMA!"

x

Ináč mama bola natoľko neinformovaná, že Sofinke priniesla školskú aktovku, hoci ju bude potrebovať až na budúci školský rok.

x

Tohto roku bude Sofinka chodiť do škôlky, na klavír a na plávanie. Andrej dostal "mokré vysvedčenie", že "plávam kraula". (asi tri tempá).
Na Dominikinom "mokrom" vysvedčení sa skvejú slová: "Viem splývať a púšťať bublinku."

Augustové ráno 3

Augustové ráno 3
Na 11,00 som objednaná na melír. Na 99% to nestihnem. Nuž ale hlavné je, že smiem, dovolila kožná. Dôverujem jej, lebo Sofinku vyliečila.
No nič, skrášliť sa pôjdem zajtra alebo na budúci týždeň.
Dedo sa dnes chystá so sebou na kontrolu do Popradu, Jurko so Sofinkou na kontrolu k detskej.
Dnes teda pomáham s pestovaním detí. Rada. Popritom čítam knihu o Andym Warholovi, je super napísaná, z pohľadu jeho priateľky Ultra Violet – ááách, 60-te roky v New Yorských umeleckých kruhoch, pop art, desní sfetovaní ľudkovia, udávajúci módne trendy, a na pozadí všetkého čudáčik a homoško z Medzilaboriec.
Denníček môj, blogíček, nechávam ťa, lebo ma čakajú babičkovské povinnosti. Dnešná filozofia: „Máš to dobré, len si neškrab!“ – vzťahuje sa na pokožku aj na život.

Augustové ráno 2

Na chvíľočku si sadám k počítaču, kamošovi pre informácie verejné aj chvíle dôverné. Dôverné ako dôverné. Väčšinu z toho, čo napíšem, hodím do blogu. „I want the world to know“.
Detičky sa predvčerom kúpali vo vani a včera „plávali“ v piesku. Sofia po večeri, pozostávajúcej z jedného párku a jednej žemle vyhlásila, že je hladná na fazuľovú polievku. Dominika: „A ja chcem čoka!“ (Cereálne guľôčky chocapic zaliate teplým mliekom. Môže byť aj slovenská náhrada, tzv. „čongo“. Decká to milujú. Je radosť taký manšaft kŕmiť. A vôbec. Sú prekrásne. Cez deň ich strážim – včera bol na pieskovisku dedo, ja som ostala so Sofinkou doma, vraj nech nechodí toľko na slnko, keď ešte doberá antibiotiká. V duchu som sa vytešovala, že si niečo pozriem v telke, ale horkýže! Sofinka chcela hrať „monopoly.“ Pritom si ma kupovala frázičkami ako „Mám ťa rada, babka!“ (pritúlenie). A „nechcem, aby si zomrela!“ - úsmev (neviem, kam na to chodí s tou smrťou – je pravda, že prababka zomrela, ale ja sa ešte nechystám). Ibaže by si o mne v kuloároch šepkali. Vedia niečo, čo neviem ja?)
Dedo bol včera ráno psychicky zdeptaný po návšteve očnej. Jeho choroba sa vraj nedá operovať, hrozí mu postupná degenerácia sietnice až oslepnutie. Nuž kto by bol nadšený. Proces možno spomaliť kvapkami.
Tak je to s nami. Jedni rastú a sa vyvíjajú, druhí chradnú a upadajú.
Poďme na veselšiu tému: chudnem, bruško sa pomaly ale isto spľaskáva, pravda, život je bez piva fádnejší, ani do pizzerie s kamoškami nechodím, nebavil by ma pohľad na veselo si popíjajúcich ľudkov, a ja pri čaji – môžu si myslieť, čo chcú, že som namyslená, skúpa, resp. „odľud“, je mi to jedno. Mám rodinu. A veľké záväzky.
Nebolo to veľmi veselé? Tak poďme na vtipy!
Tri sa mi v poslednej dobe zapáčili. Možno poznáte, ale aj tak. Just in case.
No.1
- Viete, prečo urobila blondínka dieru do dáždnika?
- Aby videla, či prší.
No. 2
- Pani Nováková, pomohla manželovi moja terapia? – pýta sa psychiater.
- Áno. Cíti sa ako rybička.
- Naozaj? To rád počujem!
- Nuž, ako by som to... Prestal rozprávať a spať chodí do akvária ...“
No.3
Do obchodu príde informatik a pýta predavača:
- Prosím si prostriedky na čistenie portov vstupu a výstupu,
- Čo?
- Uf, zubnú pastu a toaletný papier,

Augustové ráno

Spia ako bábiky.
Syn odišiel do práce.
Vošla som do zabudnutých, kedysi obľúbených džínsov.
Skoré ráno neskorého leta.
Tušenie krásna
v povinnosti prepletenej s radosťou.

Deťúrence

sú prekrásne, len sa nesmiem veľmi chváliť. Ako toť so Sofinkou-plavkyňou. Prudko sa v bazéne nachladila. A dnes ráno už kýcha aj Andrejko.
Dominička zatiaľ OK. Rada chodí do "ukrytej plavárne" (krytej) a snaží sa. Odvážne poskakuje vo vodičke a kopíruje to, čo robia ostatné deti. Celkove je pohybove veľmi zdatná, vie bystro utekať a po ceste sa šikovne vyhnúť prekážkam. Susedka mi vravela: "Tá malá beží ako strela!" Tá pani vie, čo hovorí, vychovala dcéru-telocvikárku, aj sama bývala rýchla a výkonná. (Aha, už sa zas chválim. Brzdím.)

Nuž ale treba povedať, že z Andrejka rastie fešák. Trénuje futbal na lúke pred činžiakom oproti cez ulicu, bývajú tam tri deti, z toho jeden siedmak, ten Aja dobre popreháňa. Dievčatko je Ajova rovesníčka, tiež bystrá, korčuľujú spolu na kolieskových. Keď sa zíde viacero detí, hrajú "kohúta", volejbal, či na "bežeckú dráhu" - štyri deti si ľahnú na trávu, piate po nich beží (!) Susedka má na návšteve vnúčika z Anglicka, s tým je tiež kopec zábavy. Takto vcelku pokojne nám plynú prázdniny. Bohužiaľ sa pomaly, ale isto končia.
Sofinka práve vygrcala na gauč živočíšne uhlie. Našťastie tam bola prestretá deka. Práčka má pračku. Takže takto veselo sa nám míňajú prázdniny.

Nové veselé

Nové veselé, aj trápne zážitky

- Prvý narodeninový gratulant bol GOOGLE. Vďaka!
- Tatra banka sa pripojila gratulačnou sms-kou, že ďakujem.
- Veľmi potešili sms-ky od priateľov, ďakujem vám všetkým tisícim!
- S narodeninami prišla aj bolesť do vnútorného členka na pravej nohe. Doteraz bolel vonkajší na ľavej. Život je zmena!
- Schovala som velikánsku čokoládu, že na horšie časy. Neviem, kde. A hľadáme celá rodina! Keď ju nájdeme, dám vám ochutnať.
- Narodeninové predsavzatie: nepiť pivo. Fíha, už ťahám druhý deň! Dedo Robert by mal zo mňa radosť. Spomínala som vám deda Roberta, nie? Bruchatý Amík, ktorý začal v 64 rokoch cvičiť, a dnes má krásne svaly, na hrudi tehličky, ktoré by mu závidel aj nejeden o polovicu mladší chlap. On si v 64-ke uvedomil, že je načase zmeniť životosprávu. Prestal chlastať pivo a začal cvičiť a posilňovať.
- No a ja som mala včera 64. Čakám na vaše gratulácie.
- Sorry, baby, že nie som dáma. Dámy zatĺkajú vek, a ja som to tak veselo vytrepla do éteru.
- Ale to len kvôli tomu, aby ste potom videli moje video ako cvičím a akú mám krásnu postavu. Dedo Robert, môj vzor.
- Zatiaľ ma preháňajú vnúčatá, momentálne ich mám tri. Dajú zabrať, ale sú kráááásne! Síce teraz je doma syn a dedo, a Andrejko šiel ku kamarátovi, takže mám trochu času na písanie.

Momentky

MOMENTKY

Bol superácky jasný horúci deň. Uhádli ste: leto sťa vyšité.
Kráčala po korze, vdychovala atmosféru: vôňa stromov jemne parfumovaná smogom a ľudským potom.
Mala namierené do (ale to už v tejto chvíli nie je dôležité), lebo vtom zbadala JEHO. Objekt svojich snov, hádam tých najodvážnejších. Meter deväťdesiat, široký v ramenách, štíhly v bokoch, plavé zvlnené vlasy, modré oči príma kontrastovali s opálenou pokožkou, nohy tiež dohneda opálené v sexy kraťasoch – všetko na ňom bolo sexy, biele tričko napnuté na svaloch, no slovom, kus krásneho chlapa. V najlepších stredných rokoch.
Zastavil sa jej krvný obeh. Na zlomok sekundy nebola schopná premýšľať. Prudko zastala. – Ahá! – napadlo jej. Starý trik starých mám! Pustiť na zem vreckovku. Našťastie mala jednu celkom čistú, nezasoplenú, ba dokonca bavlnenú, nie papierovú.
Keď sa už-už míňali, pustila ju na zem. A v duchu zamrela: aká bude jeho reakcia? Prejaví sa ako džentlmen alebo len tak prejde okolo a opäť (už asi po päťtisíc päťstý raz) nebude z toho nič? Ale pozor! Týpek zareagoval! Zohol sa (pod tričkom sa nádherne rysoval trapézový sval) zdvihol vreckovku, pristúpil k nej ľahkým krokom skroteného geparda a oslovil ju:
„Spadla vám vreckovka, TETA!“

XXX

Tešilo ju, že doktori jej ešte dávali nádej: pečeň zväčšená a biela (u husi je to pochúťka, noblesne nazývaná „foie gras“, u ľudí naznačuje obezitu), ale ešte nie tvrdá, ani napadnutá nejakou pliagou. Srdce nepracovalo do takého rytmu, aký mali doktori predpísaný v tabuľkách, ale neva, ona sa vždy vyznačovala originalitou, tak prečo by jej srdce malo biť podľa akéhosi hlúpeho tuctového vzoru? Tlak síce zvýšený, ale čudujete sa? Pri tých katastrofách a nepokojoch vo svete, aj v jej rodinnom živote? Nasilu ho znižovala akýmisi smiešnymi tabletkami, cesnakom, grapefruitovou šťavou. (Po neblahej príhode v autobuse, keď sa dala do reči s krásnym chlapom, a ten sa od nej inštinktívne odtiahol, lebo jej z huby razilo, užívala cesnak iba na večeru). Nohy ešte vcelku obstojné, kŕčové žily iba začínali, hoci na stehnách sa ukazovala sieť akýchsi modrastých žiliek, ktorú bavilo byť zo dňa na deň hustejšou. Opuchy na členkoch a šľakovú bolesť v nich už brala ako súčasť každodenného života. Nadváha? Obezita? Cítila, že s tým treba niečo robiť. Diéta jej pripadala ako to najkrajnejšie riešenie. Prečo? Lebo milovala jedlo! To jediné potešenie, ktoré jej ešte na svete ostalo. A skvelé pivko po večeri! Pomáhalo odgrgnúť si, zaspať, zabudnúť na bolesti a príkoria.
Takže takáto vcelku zdravá, životom skúšaná, či mierne rozmaznaná – vyberte si, sa raz vybrala letecky do Londýna. A či to zvládne? S tými nohami? S jej vysokým tlakom, arytmiou, artritídou a, bohužiaľ, aj celulitídou?
Zvládla. Konferenciu aj návštevu. Síce ju šokovalo, že
- V jednej „posh“ (nóbl) reštaurácii jej nedovolili vstup v ortopedických botaskách
- V metre bolo ľudí hlava na hlave, a keby mohli, tak aj noha na pleci
- Recepčný v hoteli dovolil návštevu syna na izbe iba na jednu hodinu
- Izba v hoteli bola miniatúrna, WC tiež, pri jeho používaní mala nohu v sprchovacom kúte
- Raňajky boli trojaké: anglické, kontinentálne a halal
- Celá Edgware Road a okolie bola arabská,
ale vcelku si výlet vychutnala.
Hoci
- kráčala pomaly
- často sa musela zastavovať
- veľakrát zablúdila
- takmer nestihla spiatočný let
Pritom však
- pri pomalej chôdzi viac videla
- na teraske pred reštauráciou popíjala kávu a pozorovala ľudí
- keď zablúdila, objavila kostol, ktorý údajne navštevoval Shakespeare.
Aj starý tučný vek má svoje pôvaby. Keby sme povedali „tučný starý vek“, znamenalo by, že ho chválime, lebo slovko „tučný“ sa v súčasnom slangu používa ako synonymum slov „hojný, skvelý, bohatý, super.“ Ale my máme na mysli (čo si budeme klamať do očí) STARÝ a TUČNÝ vek. Tak teda, milí žoviálni starčekovia, milé žoviálne starenky, CARPE DIEM!

Letné haiku

HORÚČAVA

Stoj. Nenáhli sa.
Leto nás spomaľuje.
Tak postoj, kamoš.

X

Páľava morí?
Aj extrémneho tepla
je niekedy dosť.

X

Lež nechci zimu.
Drkotať zubami a
mrznúť bez slnka.

X

To teplo zavše
vyžaruje z milého
slova, počinu.

X

Tak sa vyhrievaj
na lúčoch lásky, v žiare
priateľstva sa smaž.

Zatiaľ OK

Sofia robí pokroky v plávaní.
Ale ani klavír ju neprestal baviť.
Andreja gitara. A pekne kreslí.
Našli si na ulici nových kamarátov.
Leto je horúce.
Prázdniny sa prechýlili do druhej polovice.
Upratujeme.
Zavárame.
Ale hlavnou náplňou starých rodičov je rozmaznávanie vnúčat.
Naše to potrebujú.
They need all the love they can get.
Sú zlaté.
Black and White.
Pardon, Andrejko je opálený ako biela káva.
Tešíme sa o chvíľu na Dominiku!
Nášho blond anjelika.
To len bude trio!

Pomôcky pre seniorov

Pomôcky pre seniorov

Našla som stránku pre seniorov. Propagujú pomôcky. Hádam ešte nepotrebujem žiadnu z nich. A dúfam, že tak skoro nebudem. Hoci doma mi tvrdia, že tú načúvaciu pomôcku by som si mala zaobstarať. Ako to? Veď ja počujem! A najmä to, čo chcem! Keď niekto zašepká, že mu treba ožehliť košeľu alebo vyprať ponožky, to občas prepočujem. Ale keď volajú: „Nanuková torta, čokoláda, obed!“ – to akosi počujem hneď.
Uvediem zoznam niekoľkých položiek, ktoré portál ProSenior ponúka:
Protišmykové pomôcky
Vychádzkové palice
Elegantný podbradník pre dospelých – modrý
Nákupný vozík schodolez
Navliekač ponožiek
Načúvacia pomôcka
Antidekubitné pomôcky
Niektoré názvy mi pripadajú komické, napr. ten „elegantný podbradník“. Ale iné mi naháňajú hrôzu. Teda fakt. Myslím si, že nebudem nadšená, ak dôjde k potrebe tej špeciálnej postele s antidekubitnými pomôckami.
Nuž ale aby sme prešli na veselšiu nôtu: občas niečo niekam založím a potom to neviem nájsť. Ak si moje počínanie v momente odkladania všimli vnúčatá, mám hľadanie úžasne uľahčené. Majú bystrú pamäť. A najmä si pamätajú, kde som odložila čokoládu alebo cukríky. Preto to robím tak, aby nevideli. Keď potom zabudnem, kde som to podela, nevadí. Aspoň som na chvíľu – na kratučkú chvíľočku ušetrila ich zúbky. Mimochodom, neviete, kde som im skryla žuvačky? To je ešte vcelku prípustné. To im môžem ponúknuť. Len kde sú?
Aha! Voltaren! Čo som sa ho včera nahľadala! Totiž pri bolestiach kĺbov používam radšej Cannabis krém – bylinný balzam s výťažkom pagaštanu konského a cannabis indica, čiže mariškou, gandžou, atď, atď, medzi húličmi to má veľa názvov, vraj je rozdiel medzi cannabis sativa = konope siate a cannabis indica. To je tá marihuana. Je dosť účinná ako krém, len trochu smrdí môjmu okoliu, preto si občas dávam chemickú drogu voltaren. Ten vonia.
Takže, milé starenky a starčekovia, ak som vás upozornila na niektoré pomôcky, urobila som reklamu firme, ktorá ich ponúka, ale dúfam, že som vás pritom aj pobavila.

Maľujeme

MAĽUJEME

Z času na čas treba. Maľovanie, upratovanie, prerábanie je spojené s množstvom zážitkov. Boli by zábavné, keby sa nestali práve nám.
- Prečo práve mne museli spadnúť dielce novej skrine, keď sme ich prenášali s manželom z auta? Prislabá?
- Prečo práve konštrukcia našej skrine musela byť taká zložitá, že dedo nad ňou špekuloval celý deň?
- Prečo práve ja som musela zlomiť akúsi dôležitú lištu (má vraj držať celú skriňu v pozore)? Prisilná?
- Prečo nikdy nekúpime dosť farby?
- Prečo práve v našom byte je taká zlá elektroinštalácia, že sme museli búrať do steny a kamarát nám prerábal elektriku?
- Prečo som k lososovo-ružovej maľovke v spálni nedostala ružovú látku na závesy s namaľovanými kondormi?
- Preto som sa musela uspokojiť s motívom kolibríkov (na béžovom podklade).
- Nuž čo, malé, ale usilovné. Malé, ale naše. A vraj kolibrík má najvyššiu frekvenciu mihania krídel zo všetkých vtákov.
- Prečo nemôžem nič nájsť v byte, ktorý je „hore nohami?“
- Prečo nachádzam veci, ktoré práve nepotrebujem, pričom keď som ich potrebovala, tak som ich za ten svet nemohla nájsť?
- Prečo by sa vnúčatá v tomto chaose najradšej hrali s drobnými skladačkami? Zákaz!
- Preto si teda v nestráženej chvíli vzali kúsky polystyrénu a drobili ich po byte (Najprv ich však pomaľovali. Mali slúžiť ako meč, štít a podobne, no a s mečom sa šermuje, nie?)
- Prečo Andrejko práve teraz ochorel?
- Prečo som musela ísť so Sofinkou na plávanie ja? Odpoveď: Lebo dedo s tatíkom maľovali. Ostatne, nebol to zlý zážitok. Bola som na vnučku hrdá. Skákala do vody ako profíčka, ponárala sa, vynárala, trepala rúčkami a nôžkami ako divá. Nuž 7-ročný sesternicin vnuk v Bratislave vraj skáče zo 40m mostíka, ale nemenila by som. Ja mám Sofinku, tak nech sa vyšantí.
- Prečo práve počas maľovania dostal Andrejko strašnú chuť hrať na gitare, ktorú nevedel vyladiť, tak som s ňou šla do Hudobných nástrojov, kde mi ju za tri éčka perfektne vyladili? Dedo práve vtedy súrne potreboval moju pomoc ...
- Prečo sme rušili Andrejka pri komponovaní novej pesničky?
- Prečo Sofinka hrala na klavíri práve vtedy, keď dedo nič nevŕtal?
- Prečo sme nemohli nájsť kladivo, špachtľu, skrutky, lepidlo, štetec atď, atď, keď len pred chvíľou sme tie predmety mali v ruke?

Hja, milí moji, pri podobných prácach objavíte svoje netušené schopnosti, obohatíte slovnú zásobu, naučíte sa trpezlivosti, pri varení vymyslíte nové rýchle recepty a hlavne, utužíte rodinné putá. Síce manžel by ma najradšej pretrhol, ale to ho prejde. Dúfam.