LIEK
Dokedy ešte,
Pane Bože,
Mám ťahať
ten svoj ťažký kríž?
V bolestiach
plahočiť sa,
či to
nevidíš?
A dennodenne
znášať
bodavé bolesti.
Snáď sa viac
na mňa
úbohého nezmestí!
Ale keď
občas oblaží ma
úsmev našich
maličkých,
cítim, že
ešte chvíľu zvládnem
znášať kríž
všedných dní.
Keď občas
pohladí ma
mäkká detská
ručička,
a keď sa
zadívajú na mňa
úprimné velikánske
očičká,
pocítim
teplo nielen v srdci,
ale aj na
boľavých hnátoch.
Ten balzam
zázračný
mi uľavuje
ťarchu dní.
Je lepší ako
Diclobene,
Kam sa tá
reuma ženie?
Lepší sťa
nechtíková masť.
Utíši,
šťastie nechá rásť,
prerastie
cez bolesť.
Takýto život
dá sa,
fakticky,
poľahky,
viac-menej lážo-plážo
dá sa
takýto život
dá sa zniesť.