Hviezdokopa a hviezdokôpka

Mám ružový froté župan s bielymi hviezdami, v ktorom vyzerám ešte širšia než som. Syn ma žartovne nazval "Hviezdokopa." Dnes kúpil Sofinke podobný župan, sivý s bielymi hviezdami. Sofinka má svoju "Hviezdokopu", alebo lepšie povedané "Hviezdokôpku", keďže je maličká. No, maličká ako maličká. Na svoj vek je dobre vysoká aj "macatá". Problém bol pre ňu dostať nohavice. No ale poďme k našej "županovej párty".
Navrhla som Sofinke:
Poďme niečo hrať v županoch. Sofi: Už to mám! "Meno, mesto, zviera, vec" na tvojej posteli.
A išlo sa na vec. Medzi iným sme mali písmeno "f". Nevedela som zviera na "f", tak som povedala "fták"! Moja bystrá vnučka sa len zasmiala: "Haha, to nie je fták, ale vták! Hovorí sa "f", ale píše sa "vták"! To je spodobovanie! Napríklad slovo "stoh" čítame ako "stoch".
No povedzte, nie je to dieťa múdre? Ako jeho meno? Veľmi ma tým potešila. Lebo Andrej by to v druháku tak pohotove aplikovať spodobovanie nevedel.

Zimné radovánky

Patrí k nim sneh, guľovanie, nedeľné večerné korčuľko, prípravy na Vianoce.
Uvediem niekoľko momentov:

Sneh - u nás v posledných rokoch skôr rarita. Nielenže bola mierna zima, ale naše mesto sa po vybudovaní priehrady Liptovská Mara ocitlo v zrážkovom tieni. Málo prší, málo sneží. Nie div, že minule, keď trochu nasnežilo, zlákal Andreja spolužiak na guľovačku, vraj aby využili posledné zvyšky prvého snehu. Chlapec prišiel domov neskôr, za čo dostal vyhrešené, ale keď som videla radosť v jeho očkách, pochopila som.

Nedeľné korčuľko - prvé v tejto sezóne. Vstup voľný. Ring voľný. Primátor Volný stál uprostred ľadu a rozdával deťom keksíky.
Voľakedy bolo klzísk viac, pri každej škole, aj na Hornáde zamŕzala voda.

Guľovanie a stavanie snehuliakov. Sofinka si na dvore ZUŠ spravila troch malých snehuliačikov, jedného si doniesla domov, resp. jednu guľu dala do mrazničky.

Kupovanie darčekov - našťastie naše vnúčatá sú skromné. Síce po zhliadnutí robotického netopiera v telke o ňom niečo hlesli, ale reč bola nami, dospelými, rýchle odvrátená inam.

Príprava na pečenie: po posledných neblahých skúsenostiach sa prikláňam k objednávke koláčov z pekárne. Niečo drobné budeme so Sofinkou vykrajovať, už pre tú radosť v detských očkách. Ale to chce správny čas a pevné nervy.

Koledy: hráme, ide nám to, dobrá je Tichá noc v podaní Andreja a mňa: ja prvý hlas na klavíri, on druhý hlas na gitare. Sofi bude mať vianočný koncert v ZUŠ. Hneď po Mikulášovi.

Na Vianoce je nás viac - byt ožíva veselým detským džavotom, babka hrá s plyšákmi bábkové divadlo, nerváči pri varení - ešte šťastie, že máme Jurka, ktorý jedlám dodá posledný šmrnc, vynikajúcu chuť, slovom esprit.

Hádanka: privedie Michal z Brna priateľku?

EVERY DAY

Ťažko, ťažko, chvíľami bezútešne.
A tlačíš tie vrchom naložené táčky do kopca.
Tlačíš a tlačíš, vrchol nevidíš.

x

Vďačnosť malých prebleskuje
v lopote dní.
Úsmev, záblesk v očkách,
studničkách detskej duše.

x

"Sofinka, uprac po sebe, ale už!"
"Dobre, babka, veď upratujem, ale nemám sto rúk.
Pomôž mi, aspoň mi poukladaj noty!" - drzaňa malá.

x

"Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

x

Ocko sa vzorne stará.
Dedko detko, pardón, detto.
Sme traja na dvoch.
Úspech vidieť tu a tam,
hojne prerastaný krížmi.
A ty, Dora, tlač tie táčky,
fúrik-beznádej,
do kopca - a every day...

Boj proti HOSIP-u

Boj proti HOSIP-u

Staroba neminie mňa, ani teba. Jej prejavy sú nepríjemné, chvíľami až obludné: vrásky, vypadávanie vlasov, artróza, slabosť, ale hlavne: zabúdanie. Nie, nechcem sa mu poddať!

Vymyslela som, vlastne nevymyslela, realizovali to viacerí, ale ja som si to zaumienila: budem si písať, čo kde položím. Aspoň každodenné predmety že budem mať "ošetrené", aj činnosti, to si už dlhšie zapisujeme na tzv. "blbenku", bloček na stene. Teda píšeme tam, čo treba kúpiť, resp. urobiť.

Musím si nájsť systém na zapisovanie miesta - čo som kde položila, resp. odložila. Po pracnom hľadaní darčekov pre bratove deti a bábiky pre Sofiu ako darček za klavírne vystúpenie sa to už stalo nevyhnutnosťou.

Ešte ten zápisníček nemám, resp. mám jeden vhodný, len neviem, kde je, ale už som si zapísala na malý papierik: "zapaľovač je v mojej skrini" - rozumej medzi gaťkami. Bude ho hľadať syn-kuchár. Mal ho vo vrecku pracovných nohavíc, tie idú do prania, preto musím zapaľovač odložiť. No a ten malý papierik som si odložila do peňaženky. Voila!

Nedávno zomrel na Alzheimera jeden náš známy. Za mladi bol výborný športovec a turista. Môj syn sa kamaráti s jeho synom.

Dajme niečo veselšie: deti vidia môj problém, čiastočne tolerujú, ba niekedy sa za ten HOSIP skrývam, keď im niečo nechcem dať, poviem, že som zabudla. Beťári malí, hneď sa ponúknu, že mi pomôžu hľadať! Pokiaľ ide o maškrty, majú nesmiernu fantáziu a nájdu aj cukríky schované pred rokom. Dietky, pekné kvietky!