MINESTRONE
a nedeľné popoludnie
-
ÁÁÁÁ!
– zasvišťal kuchyňou môj výkrik nefalšovanej radosti.
-
Anička,
si kanón!
Pochvala rodinného publika bola o to prekvapivejšia, že
som kladný výsledok svojho snaženia vôbec neočakávala. Veď po tom, čo sa
v rodine vžilo klišé, že mamičkina polievka je buď „pomyjovitá“ (rozumej
vodnatá a bez chuti) alebo „výživná“ (rozumej hustá a bez chuti), sa
pochvala mojej minestrone zdala nepochopiteľná. Musela to byť zrejme náhoda,
-
keďže
som v chladničke nemala také suroviny, aké by sa žiadali,
-
keďže
som improvizovala nielen so zeleninou, ale aj s korením,
-
keďže
som nakoniec namiesto paradajkového pretlaku použila kečup,
-
keďže
som ku koncu varenia úplne zabudla, že polievka ešte stále jemne vrie, hoci som
ju už pred polhodinou vypla (ale omylom ju preložila na vedľajšiu platničku,
ktorú som omylom zabudla vypnúť).
Všetky spomenuté faktory akýmsi zázrakom spôsobili, že
suroviny sa až dojemne dojemna uvarili, chute sa zázračne preskupili
a zliali a výsledok bol prekvapivo pozitívny. Nastrúhaný syr sa na
záver polievky našťastie konal – našla som v chladničke.
Najprv
polievku ocenil vnúčik: „Hm, babka, tá polievka je ale dobrá!“ Na to sa pridal
aj manžel, v rodine známy ako dedo: „Naozaj je výborná! Dnes sa ti
skutočne podarila!“
-
ÁÁÁÁ!
– vykríkla som od radosti, nevediac spočiatku prísť k slovu.
K nedeľnej
pohode prispela nielen polievka, ale aj celkom chutné rezne, nespálené, pritom
dobre prepečené, zemiaky a černicový kompót, ktorý kedysi zakonzervoval
môj najmladší syn, keď černice vlastnoručne nazbieral v lese. Kompót ostal
ako železná rezerva v pivnici, lebo som bola nastopro presvedčená, že je
kyslý. Opak bol pravdou. Sladunký ako pubertálna láska.
Dobrý pocit
znásobila správa od syna z Londýna, že v novej práci zažil celkom
príjemnú „boat party“ na Temži, a milý telefonát od brata z Berlína,
že dobre docestoval domov a že švagriná mi ďakuje za darčeky, hneď sa
ozvala aj ona osobne, že sa jej veľmi páčia a že ako ľutuje, že nemohla
prísť.
Také veci
starenku potešia. Po obede mi prekážalo menej ako obvykle,
-
že
deti nechceli spať, hoci mne sa veľmi chcelo,
-
že
dedo si príležitosť na spánok našiel,
-
že
mi doslova skákali po hlave, keď som
ležala na válende,
-
že
pišťali, vrieskali, ohadzovali sa plyšákmi, autíčkami a pastelkami,
-
že
sa zmocnili môjho mobilu a posielali mojim známym sms-ky s textom „Ftgrnmyuipjuh,ýjáý“,
-
že
ma šteklili po pätách.
V podstate to bolo pekné nedeľné popoludnie
v období babieho leta (chápte dvojako: v kalendári, v mojom živote).
MINESTRONE 2 – môj recept
Veľkú cibuľu pokrájame, speníme na masle, pridáme na
kolieska/kúsky pokrájanú mrkvu (3 ks), petržlen (2 ks), kaleráb (1 ks), zeler
(malý), trochu zelenej papriky, jednu paradajku, tretinu zo šalátovej uhorky,
posmažíme, posolíme, pridáme trochu tlčenej rasce, karí, paradajkový pretlak
alebo kečup, dolejeme vodou a dobre povaríme. Keď je polievka na tanieri,
nastrúhame na ňu tvrdý syr.
MINESTRONE 3 (zo spomienok prekladateľky
v Bruseli)
Minestrone
je pestrá talianska zeleninová polievka, v ktorej plávajú rôzne druhy zeleniny.
Preto aj názov „minestrone” znamená, že
na jednej chodbe sú premiešaní prekladatelia rôznych národností. Mnohí moji
kolegovia túžili sedieť v oddelení „minestrone”, ale vedenie usúdilo, že nové
krajiny budú najprv sedieť každý národ pospolu, neskôr sa uvidí. Osobne som o
minestrone neusilovala, pretože zo skúseností v úradníckom zamestnaní viem, že
keď sa niečo „zomelie” na ústredí, najskôr sa o tom dozvedia tí, ktorí sedia
najbližšie k šéfstvu. Preto som nechcela prísť o dôležité info, napríklad o
kurzoch v zahraničí, platoch a podobne. A susedky na chodbe som mala z Dánska,
hovorila som s nimi po anglicky, keď som chcela precvičiť angličtinu,
francúzštinu alebo nemčinu, išla som s kamošmi príslušnej národnosti na kávu
alebo na obed.
Nuž,
z hľadiska nadväzovania známostí a priateľstiev som chápala, že
MINESTRONE je super idea, pretože s cudzími štátnymi príslušníkmi sa dalo
dobre porozprávať, porovnať si kultúrne zvyky, zažiť kopec švandy. No a so
Slovákmi? Do istej miery tiež, ale vládla medzi nami konkurencia,
skupinkovanie, závisť, nevraživosť. Raz to jedna mladá kolegyňa, ktorá veľmi
túžila sedieť v oddelení MINESTRONE, „zabila“ poznámkou: „My síce nie sme
ideálni kolegovia, ale mali by ste vidieť Slovincov, ako sa TÍ ŽERÚ!“
MINESTRONE 4
New York je
jedno veľké MINESTRONE, aj Londýn. V podstate celá zemeguľa so svojím
človečenstvom pozostávajúcim z rôznych rás, etník, náboženstiev,
svetonázorov, farieb pleti, sexuálnej orientácie je jedno obrovské MINESTRONE. Niekde
nažívajú tieto národy v pozoruhodnej harmónii, ale takých kútov sveta je
málo. Väčšinou sa dá konštatovať, že nádherná Stvoriteľova myšlienka sa akosi
neujala.
Škoda!
Quelle
domage!
What
a pity!
K sožaleniu!
Schade!
